Itinerár pre Kaukaz trip 2018

Už dlhšiu dobu sme zvažovali návštevu tohto, pre našinca až mierne exotického regiónu. Gruzínsko a Arménsko sme si zvolili ako destinácie pre náš tradičný letný trip, a to najmä pre ich výnimočné prírodné bohatstvo či kultúru a históriu. Ďalšiu krajinu v regióne – Azerbajdžan vynechávame tak z politických dôvodov, ako aj pre prílišnú rozmanitosť prvých kresťanských krajín na svete, ktorými Arménsko a Gruzínsko sú. Za desať dní, ktoré na ne máme z nich totiž spoznáme len zlomok. A tak nebolo jednoduché naplánovať, aj z ohľadom na rôzne variácie letov a príletov 10 dní na dostatok zážitkov z prírody, histórie, metropol a takisto relaxu.

Naša naplánovaná trasa, Tbilisi – Jerevan vlakom je približne vyznačená trasa spojenia

Odlietame z Budapešti nočným letom do západnej metropoli Gruzínska – Kutaisi, kde určite nie úplne čerstvý o pol šiestej miestneho času preberieme od požičovne snáď dostatočne odolný dohodnutý automobil. Časový posun je oproti nám tri hodiny dopredu, čiže naše túžby budú smerovať určite k oddychu. Tak plánujeme stráviť niekoľko hodín na niektorej z pláží nie ďalekého Čierneho mora. Na juh do asi až gýčového hlavného letoviska Batumi sa nechystáme, keďže našim cieľom je až neoficiálne hlavné mesto horského regiónu Svanetia – Mestia. Cestou máme mesto Zugdidi, tzv, vstupnú bránu do Svanetie, kde by sme sa radi zastavili na obed či kávu.

Dadianiho palác – slúži ako múzeum umenia v Zugdidi

Priehrada Inguri neďaleko Zugdidi

Odtiaľ nás údajne hrozivo nekvalitná asi 130 km cesta bude viesť popri nádhernej priehrade Inguri, ale najmä krásnym južným Kaukazom do Mestie. Je to v podstate horská dedina, ktorú turizmus postupne transformuje na mestečko. V lete láka jedinečné túry a v zime na dnes už údajne slušnú lyžiarsku infraštruktúru, a to všetko asi 30km vzdušnou čiarou od najvyššej hory Európy – ruským Elbrusom (5642 m.n.m.). Na ten však nevidno od kaukazského Matterhornu – 4710 m.n.m.vysokej gruzínskej pýchy Ushba. Neďaleko Mestie smerom na východ sa nachádza najvyššia hora Gruzínska – 5201 m.n.m. vysoká Shkhara.

Pohľad na horu Ushba ponad Mestiu

V Svanetii zostávame dve noci, preto máme možnosť vychutnať si aspoň jednu dlhšiu túru a spoznať okolité zákutia, tohto ešte nedávno mimoriadne izolovaného regiónu s vlastným jazykom. Jednotiacim jazykom okrem gruzínčiny je samozrejme ruština. A my dúfame, že aspoň trošku už aj angličtina. Z Mestie vedú na hlavnú gruzínsku cestnú magistrálu Batumi – Tbilisi dve cesty. Vracať sa však budeme tou istou, ktorou tam prídeme, pretože je jedinou spevnenou.

Od Mestie neďaleké jazerá Koruldi

Času na rozdávanie mať nebudeme, keďže ďalší nocľah je naplánovaný až v Tbilisi. Mapy ukazujú, že táto 470 km dlhá cesta má trvať vyše 7 hodín, čiže určite vynecháme neatraktívne Kutaisi. Na obed sa však zastavíme pravdepodobne v historickom meste Gori. Určite nijako nechceme vzdávať hold slávnemu rodákovi, Josifovi Stalinovi, mesto je však údajne určite hodné návštevy.

Hrad týčiaci sa nad mestom Gori

Pred Gori začína už dostavaná časť diaľnice zo západu na Tbilisi, a tak už budeme určite lepšej nálady. V hlavnom meste potom plánujeme odovzdať požičané auto, a ubytovať sa v rezerovanom hostely v historickom centre mesta. Väčšinu hlavných zaujímavostí a atrakcií mesta je možné dosiahnuť peši za pomoci metra, takže nám auto chýbať zaiste nebude. Lákadlom mesta je určite zmes rôznych kultúrnych vplyvov, či už v architektúre, histórii, ale aj v kultúre obyvateľov. Stretáva sa tu stáročná história Gruzíncov, Peržanov, Rusov, Arméncov, Židov či Arabov s modernou 21. storočia.

Exotika sírových kúpeľov v Tbilisi

Počas troch dní v Tbilisi máme na pláne návštevu mesta Mccheta, ktorá bola sídlom gruzínskeho kráľovstva počas počiatkov kresťanstva v regióne – 4. storočí nášho letopočtu. Je preto Gruzíncami považovaná aj ako kolíska gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Okrem tohto výletu pár kilometrov od Tbilisi by sme radi navštívili pevnosť Narikala, ktorú spája s parkom Rike lanovka. Už bude na nás, a najmä na počasí či využijeme túto pohodlnú vymoženosť alebo sa prejdeme v peknom prostredí. Teploty totiž v lete bežne dosahujú aj u nás nevídané hodnoty cez 38°C.

Nočné hlavné mesto Gruzínska

Uličky starého mesta Mcchety

Z Tbilisi, kde strávime dve noci sa presúvame už do Arménska, a to nočným vlakom do hlavného mesta Jerevan. Už sa „nevieme dočkať“ vlaku, ktorý prekonáva vzdialenosť necelých 300 km a trvá vyše 9 hodín. Z Jerevanu sa hneď ráno budeme presúvať k arménskemu moru – horskému jazeru Sevan, ktoré je najväčším horským jazerom v Európe. Ľudia tam cestujú za plážami, nočným životom, ale i históriou a nespútanou prírodou, kde majú domov Leopard perzský alebo Kozorožec kaukazský.

Polostrov Sevanavank na jazere Sevan

Všetky presuny po Arménsku plánujeme taxíkmi, keďže sú tam cenovo mimoriadne dostupné aj pre diaľkové presuny. Po jednej noci na brehoch Sevanu sa vrátime do Jerevanu, kde sa ubytujeme v centre mesta a odkiaľ následne chceme absolvovať nejaké výlety. Určite nevynecháme Múzeum arménskej genocídy, ktoré je skvele hodnotené Takisto prehliadku veľkolepého centra s dominantnými gigantickými kaskádami. Sú to vlastne obrovité schody plné sôch, fontán a zelene. Množstvo zelene je aj popri rieke Hrazdan, ktorá sa vinie mestom. Jerevan je známe svojou kaviarňovou kultúrou, keďže tu ľudia trávia mimoriadne veľa času na námestiach, korzách či parkoch.

Pozoruhodné kaskády v centre Jerevanu

Idylický výhľad na kláštor Khor Virap a horu Ararat

Z Jerevanu by sme radi zašli k idylickému kláštoru Khor Virap, kde sa nám snáď, ak emisie a počasie dovolí, vytvorí výhľad na biblickú horu Ararat, o ktorú Arméni prišli keď ju Lenin viac-menej daroval formujúcemu sa modernému Turecku. Či nám vystane čas na návštevu rímskych pamiatok neďaleko letiska, a kláštor v skalách Geghard uvidíme až na mieste. Po štyroch dňoch v Arménsku nás čaká, miernou okľukou cez Atény a Viedeň, návrat domov.