Karavantrip 2019: Tour de France

V lete 2019 sa mi s manželkou podarilo zrealizovať doslova vysnívanú dovolenku. Tri týždne karavanom do nášho obľúbeného Španielska, cez úžasné miesta Francúzska, ale i Talianska. V jeseni 2017 sme spoznávali najmä juh Španielska, tak sme tentoraz zamierili na sever. Dôležitým argumentom bola najmä skvelá oceánska klíma. Tá síce spôsobuje viac dažďov, ale kombinácia sviežeho vzduchu a maximálnych teplôt do 28°C mi zneli úžasne. Termínovo sa nám podarilo zakomponovať aj účasť na aspoň jednej horskej etape na slávnej starej dáme. A tak sme sa tešili aj na nášho Peťa Sagana v zelenom drese.

Naša trasa karavanom

Výhodou karavanu je, že si veziete domček na cestách, a tak jazdíte kým Vám to vyhovuje. Tak sme sa zo Slovenska dostali večernou cestou na najzápadnejší cíp Rakúska. Opäť sa potvrdilo, že v tejto krajine je dobré si naplánovať tankovanie. Po 22. hodine mimo diaľnic je veľký problém nájsť stanicu s obsluhou, a tie bez obsluhy sú diamantom na korune germánskej ťažkopádnosti. Asi na tretej sa nám podarilo rozlúsknuť ako tvorcovia rozmýšľali. Keďže sme šli ďalej do krajín s výrazne drahšími pohonnými hmotami, asi nám to trápenie stálo aj zato… Ráno sme navštívili nakrátko minikrajinu Lichtenštajnsko. Je to krásna horská krajina dýchajúca históriou, silne naviazaná na západné Švajčiarsko, kde ju aj prezývajú ako ich 27. kantón. Prechod do Švajčiarska si takmer nevšimnete, na rozdiel od vstupu z Rakúska, kde Vás mierne colnica zdrží. 

Staré mesto Bernu

 

Dory si v Berne tiež našla to svoje

 

Krásna horská voda rieky Aare

V krajine helvétskeho kríža sme sa dlhšie zdržovať nemohli, aby sme stihli etapu na Tour de Francé. Tak som zvolil návštevu hlavného mesta Bern, kde som už bol, ale ten skvelý zážitok z neho som chcel dopriať aj manželke. Tak som vedel aj kde zaparkovať, a kade sa vybrať. Samozrejme sme šli do tyrkysovou riekou Aare ovinutého starého mesta, kde sa prechádzkami a výhľadmi na krásy mesta dajú stráviť celé hodiny. 

Ľadovec nad Chamonix

V ten deň sme však chceli zakotviť na ideálnom mieste na trase cyklopretekov, tak sme pokračovali do Francúzska smerom na Chamonix, cez jeden z mála krásny horský prechod Vallée du Rhôna. Cestou sme zazreli aj hrdý Mont Blanc, v tejto nám dobre známej lokalite. Počasie nám však krásne výhľady príliš nedoprialo, a tak sme pokračovali do ďalšej olympijskej destinácie Albertville, ktoré nás veľmi neoslnilo. Tak sme šli už k cieľu toho dňa, do horského stúpania Val Thorens, na konci ktorého je známe rovnomenné lyžiarské stredisko v nadmorskej výške takmer 2400 m.n.m. Prítomnosť veľkej udalosti bolo cítiť, tisíce karavanov, cyklistov smerovali rovnako ako my. Našťastie povedľa cesty bolo skutočne množstvo dobrých plôch na odstavenie a regulácie prekvapivo neboli žiadne. Miesto som vyberal s čo najstrmším stúpaním, aby sme športovcov aj stihli spoznať. Podarilo sa, a tak sme v bezpečí auta mohli prečkať ohromnú búrku, ktorá pár hodín predtým zabezpečila celkový triumf mladému Bernalovi. 

Čakanie v krásnom prostredí hory Val Thorens

V noci už dážď ustál, a tak sme počuli doslova stovky áut organizátorov či družstiev ako sa presúvali až do skorého rána, aby bolo všetko v poriadku. Pre nich trojtýždňová denná rutina. Ráno to už bolo o davoch fanúšikov, ktorý väčšinou peši smerovali vyššie. Vzrušenie spôsobovali tímové dodávky, ktoré rozdávali suveníry, či pojazdné darčekové obchody. Komercii sme odolali, ale nafukovačka tímu Jumbo-Visma nás potešila. Po športovej stránke ma veľmi potešil unikajúci Talian Nibali, ktorý ako prvý spôsobil fanúšikovský ošiaľ, a prvenstvo udržal do cieľa. Prechádzajúci pelotón sme si vychutnali pár minút po ňom aj s našim skvelým Saganom. Bonusom bol zisk bidonu Andrého Greipela. Lov bidonov, je jednou z hlavných zábav fanúšikov cyklistiky. To mi ozrejmil sused z Anglicka, ktorý sa pochválil zbierkou okolo 200 bidonov, nečudo, keď každoročne cestuje celé tri týždne s pelotónom.

Tak sme sa dočkali v pelotóne aj nášho hrdinu

Nás však čakala cesta na západ, keďže sme chceli stráviť dva týždne v Španielsku, vybral som len niekoľko málo destinácii vo Francúzsku. A tá ďalšia ležala na jej druhom konci, teda nás čakala takmer 800 km dlhá cesta z východu na západ. Po náročnom vymotaní sa z alpských ciest, sme sa zastavili na večeru v meste Lyon. Toto historické pol miliónové mesto by si iste zaslúžilo aj viac dní, to potešenie sme si nechali na inokedy. Taktika parkovania pri rieke Rhôna sa znova osvedčila, a za hodinku sme obišli takmer celé historické centrum. Oprávnene zaradené v zozname Unesco. Podľa očakávania to bolo aj mesto drahé, tak sme večeru vyriešili tureckým kebabom. 

Most cez Rhônu v Lyone

 

Krátka zastávka v Lyone, stála rozhodne zato

Zaujímavosťou Lyonu je, že podobne ako Bern, má časť centra obkolesené vodou. Keďže leží na sútoku riek Saôna a Rhôna, vzniká zvláštny polostrov, kde vyrástlo veľkomesto Lyon. Náš odchod z mesta podvečer sprevádzali nepríjemné zápchy pripomínajúce, že sme v 1,7 miliónovej aglomerácii. Vo Francúzsku sú mýta za diaľnice významnou položkou, a pre karavany to platí obzvlášť. Napríklad diaľnica Lyon – Clermont, kde by sme platili za 155 km vyše 25 eur. Našťastie postupne slabla premávka, a cesta mimo diaľnic bola veľmi plynulá. Diaľnice sme počas nočnej cesty na západ použili minimálne, aspoň sme lepšie spoznali krásny vidiek v Centrálnom Masíve, rozľahlom pohorí v uprostred južného Francúzska. Dlhá nočná cesta skončila okolo tretej nadránom, keď sme našli karavanové parkovisko v cieľovom meste Saint-Émilion.

Hlavný dopravný „uzol“ Saint-Émilionu a torzo stredovekého kláštora

Nádherné historické mesto som navštívil a popísal v roku 2015, ale načo je spoznávanie krásnych miest, ak nie na možnosť podeliť sa následne o ne s najbližšími. A toto úžasné vinárske mestečko rozhodne patrí medzi tie, kam by som sa rád vracal pravidelne. Pre karavany ako stvorené je vďaka parkovisku, kde sme zadarmo mohli parkovať celé dva dni. Chýbal len zdroj vody, ktorý karavany potrebujú často doplniť. Zato poloha bola takmer dokonalá. V uličkách zo stredného stredoveku sme boli za asi dve minútky pešo, a napriek víkendu sme sa netrápili s množstvom turistov ako sme sa obávali. 

Zvonica kláštora Saint-Émilion

 

Monolitický kláštor z roku 932 budí rešpekt

Mnísi tu založili vinársku tradíciu ešte v 9. storočí, tak sme ju samozrejme museli utužiť a vybrali sa na ochutnávky miestneho znamenitého červeného. Z prvej návštevy som mal veľmi dobré spomienky, a tie sa len potvrdili. Predajcovia sú veľmi milí a ústretoví, a úplne chápu ľudí, ktorí neprišli kupovať len vína za stovky eur. A tak sme strávili celý slnečný deň až do neskorého večera v uličkách Saint-Émilionu. Ráno sme ešte doplnili zásoby cestou z mesta, kde nás uistila predávajúca, že ak niekde na svete policajti dávajú fúkať len skutočne opitým ľuďom, tak je to tu. Dlhá cesta nás našťastie nečakala, smerovali sme do neďalekého centra regiónu Akvitánia, Bordeaux. 

Všadeprítomný vinič

 

Múzeá mesta Bordeaux za večne hnedou Garonne

 

Uhorky, cukety, šaláty mesta Bordeaux

Pri prvej návšteve mi neostali najlepšie dojmy z mesta, tie sa však výrazne zmenili k lepšiemu. Napriek takmer neznesiteľnej horúčave, ktorá tam panovala, sme si užili túto pokojne pôsobiacu metropolu. Dominantná rieka Garonne nám podobne ako v Lyone poslúžila ako skvelý východiskový bod s parkovaním. A podobne ako Lyone sme Bordeaux nevenovali dosť času, ako si určite zaslúži. Pôvodne sme tu mali aj nocovať, keďže som mal v pláne navštíviť známych, ktorých som spoznal v Škótsku. Plány sa však zmenili k lepšiemu a Pierre vymyslel stretnutie v neďalekom pobrežnom mestečku Lacanau.

Stretnutie kamoša zo Škótska, alebo moja prvá lekcia surfovania…

Je to hlavné mesto európskeho surfingu, a presne tomu ma plánovať Pierre zasvätiť. A tak sme sa v mimoriadne preplnenej destinácii po dlhšom čase stretli priamo na pláži, kde mal pre mňa pripravenú aj dosku. Na naše prekvapenie, napriek zákazu psom na pláži, tento fakt nikomu nevadil, a naša Dory sa taktiež mohla zoznámiť s mohutnými vlnami Atlantiku. Nepáčili sa jej, na rozdiel odo mňa. Po vyše hodine bojovania s vlnami ideálnymi pre začiatočníka som však mal toho dosť, a tak sme ešte posedeli s príjemnou partiou Pierrových priateľov.

Ranná vychádzka k rozbúrenému Atlantiku

 

Jeden z mála odvážlivcov

Atlantik nám učaroval, a keďže bol už takmer večer začali sme riešiť miesto nocľahu. Miestne pobrežie majú Francúzi skutočne skvele vybudované, a tak sme zakotvili pár kilometrov južne od Lacanau uprostred rozsiahlych borovicovích lesov na ďalšom camper-parkingu, teda parkovisku pre karavany. Za asi 8 eur, sme mali k dispozícii výborné služby a slušnú polohu vzhľadom na oceán. Množstvo cyklotrás, chodníkov a prekrásne pláže si nás získali a nebyť toho, že sme už beztak mali časový sklz, zaiste by sme si pobyt v Akvitánii predĺžili. Čakalo nás toho však ešte naozaj veľa, a na Španielsko sme sa všetci traja tešili ešte viac…

Tento článok má 0 komentárov