Segovia – klenot Kastílie León

Naše putovanie Pyrenejským polostrovom pokračovalo z Lisabonu návratom do Španielska s ďalším cieľom – historickým kastílskym mestom Segovia. Je to menšie mesto s 56 tisíc obyvateľmi, o to však veľkolepejšou minulosťou. V časoch keď sa Španielsko chystalo na svoj zlatý vek, počas zjednocovania kráľovstiev Kastílie a Aragónska bola sídlom kráľovnej Izabely, kde ju aj korunovali kráľovnou Kastílie. V roku 1985 sa historické centrum zapísalo do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, za čo sa zaslúžili tri unikátne, fascinujúce stavby. O nich, samozrejme aj s fotkami neskôr.

Tento článok začína ešte v Lisabone, ktorý sme našťastie bez problémov opustili krásnym mostom 25. apríla, a vydali sa na východ s vidinou vynechania drahších portugalských hraníc, čo sa tentoraz  vďaka slušnej hlavne ceste N4 aj vyplatilo. Keďže nás čakala dlhšia cesta, vyše 600 km, museli sme oželieť zachádzku do údajne nádherného mesta Évora, a obed sme naplánovali v mestečku Elvas, z ktorého sa vykľulo nádherné historické meste v pohraničí so Španielskom. Ešte pred vstupom do mesta nám doslova udrel do očí obrovitý akvadukt, ktorý sa však vôbec nepodobal dobre známym rímskym z dôb staroveku. Výnimočná kamenná stavba totiž pochádzala zo začiatku 17. storočia a o 20 výškových metrov dovádzala vodu do vyvíšeného centra Elvasu.

Pozoruhodná dlažba v centre mestečka Elvas

„Moderný“ akvadukt zo 17. storočia pri Elvase v Portugalsku

Asi pre náš poludňajší príchod do mesta pôsobilo veľmi ospale, až mŕtvo. Po miernych peripetiách sme zaparkovali priamo pred farou nádhernej hlavnej katedrály a vybrali sa na malú prechádzku s hlavným cieľom – obedovať. To nebolo také jednoduché, no napokon sa podarilo. Tak sme sa rozlúčili s romantickým avšak viditeľne zaostalejším Portugalskom a vrátili sa do Španielskeho kráľovstva. Bez váhania sme sa hneď pobrali na diaľnicu smer Salamanca, konečne zdarma. Ďalšie z nádherných miest Salamancu, sme však tiež museli vynechať a cesta nás viedla do Segovie až prekvapivo vysokými kopcami Sierra de Gredos, ktoré sú súčasťou pohoria Sistema Central. V ozajstnom novembrovom počasí v nadmorskej výške okolo 1000 m.n.m. v údolí posiatom nekonečným množstvom ovocných sadov sme veľmi rýchlo pochopili, že príjemná prímorská teplá jeseň pre nás skončila.

Cesta krížom pohoria Sierra de Gredos

Segovia sa totiž podobne ako Madrid nachádza v nadmorskej výške okolo 500 m.n.m. a keďže po troch dňoch v Segovii sme plánovali presun do hlavného mesta, krátke nohavice nadobro skončili na dne kufrov. Popri ceste nás ešte nadchli obrovité hradby mesta Avila, ktoré sa už v úplnej tme veľkolepo osvetlené vynímali na dlhé kilometre vopred. Tak sme konečne dorazili na okraj veľmi tichej časti Segovie, kde sme mali rezervovaný hotel. Síce s lámanou angličtinou, ale predsa nám recepčná veľmi ochotne odporučila ako si čo najlepšie vychutnať krásy mesta. Tak sme sa autom, bez problémou dopravili až do úplneho centra, kde sme hneď ostali úplne ohromení úžasným akvaduktom, ktorý oddeloval južnú časť historického centra mesta od rozľahlého námestia s množstvom zelene. Tento akvadukt bol nepochybne rímsky, zoxidované obrovité vápencové kamene to prezradia už nadiaľku. O to je jeho hodnota vyššia, a tak sme asi hodinu strávili chodením okolo, ponad, popri a pod tento takmer kilometrový, 28 metrov vysoký a asi 1900 rokov starý kamenný vodovod.

Vstup do starého mesta Segovie na Plaza del Azoguejo

Rozľahlé námestie Plaza Artilleria v novej časti mesta

Asi aj vďaka dátumu našej návštevy a nie ideálnemu počasiu sme sa netopili v mori turistov, čo ešte umocnilo skvelý dojem z našej návštevy. Keďže je celé centrum na úzkom pahorku, prirodzene to viedlo k stavbe obvodových hradieb. Staré mesto je dlhou spleťou uličiek, s niekoľkými námestiami, a najmä živým ruchom plným domácich. Našli sme tu množstvo jedinečných suvenírových, remeselných obchodíkov, kaviarní či reštaurácií. Aj tu totiž Španieli trávia množstvo času v uliciach a podnikoch.

Katedrála Iglésia San Esteban

Dory spoznáva hradby Segovie

Približne v strede starého mesta sa nachádza ďalší z klenotov mesta, Segoviská katedrála, najmladšia gotická katedrála v Španielsku z konca 18. storočia. Táto „dáma medzi katedrálami“ má vežu vysokú 50 metrov, 18 kaplniek a tri skvostné vstupné brány. Nachádza sa v rohu menej nápadného hlavného námestia Plaza Mayor, na ktorom sa nachádza aj chrám San Esteban, kde prebehla korunovácia slávnej panovníčky Izabely Kastílskej kráľovnou vtedajšieho Kastílskeho kráľovstva roku 1474. Neskôr svadba Izabely a Ferdinanda II. Aragónskeho viedla k vzniku národného španielskeho kráľovstva. Z Plaza Mayor ďalej smerom na sever vedie cesta popri známej a dobre zachovanej židovskej štvrti k poslednému z veľkých klenotov mesta, Segoviskému hradu – Alcázar de Segovia. Pri pohľade naň asi mnohým napadne slovo rozprávkový, čo je úplne prirodzené, keďže bol inšpiráciou rozprávok aj bol, napríklad pre Walta Disneyho. Pôvodne je z 12. storočia, neskôr bol sídlom kastílskych kráľov. V 18. storočí došlo k tragickému požiaru, po ktorom však prebehla dôsledná rekonštrukcia a dnes je sídlom múzeí vojenských archívov.

Veľkolepá Segovijská katedrála na Plaza Mayor

Rozprávkový hrad Alcázar de Segovia

Stojí na vysokánskom brale ponad dve zlievajúce sa riečky, ponúka krásny výhľad aj na okolitý vidiek a množstvo okolitej zelene. S dávkou šťastia sme natrafili na chodník vedúci poza hradby po obvode pahorku, odkiaľ sa dá dostať do lesoparku na dne akejsi veľkej rokliny, ktorá sa vinie takmer pod celou sústavou hradieb. Ocenil to najmä náš psík, ktorý nesmel do hradu, o to viac však Dory ocenila idylickú jesennú prechádzku, ktorá nás doviedla priamo pod hrad, ktorý sa z vysokého brala týčil nad nami ako pyšná prova veľkolepej lodi. Poobedie v tomto čarovnom lesíku sme si užili dosýta, až sa nám nechcelo ísť späť do mesta. Nedalo nám a povedľa akvaduktu sme si posedeli a odfotili množstvo záberov. Myslím, že celkom vydarených.

Ešte jeden pohľad na hrad popri riečke

Nádherná jesenná prechádzka pod hradom

Boli sme veľmi radi, že sme stihli toľko veľa zo Segovie, pretože druhý náš deň v nej bol celý upršaný, a tak som sa išiel trošku potrápiť na bicykli s počasím. Až podvečer sme si šli znovu užiť atmosféru v meste. Španieli vtedy práve mali nejakú zo svojich verzií čierneho piatku v obchodoch, takže bolo mimoriadne živo. Ďalšie ráno už nasledovala rozlúčka a niečo vyše hodinová cesta do hlavného mesta Madrid.