Autom do Odessy: Diel tretí

Do papendeklovej búdky plnej výparov z predošlého dňa prenikalo ranné slnko. Zborovo sme vyšli skontrolovať nášho včerajšieho preborníka. Javil sa byť v inej dimenzii, skrčený v spacáku, bez známok vedomia. Urýchlene sme ho prebudili, dali trochu dokopy a poslali do mora na odštiepovaciu kúru. My sme zatiaľ zamierili do Čajky na boršč a rannú hygienu. Všetci sme sa schuti najedli, vrátane preborníka a vyrazili sme smer naša cieľová destinácia Odessa. Po hodine cesty a už v značne lepšom stave sa náš malý Rus spýtal kedy máme v pláne raňajky. Raňajky? Pred hodinou si zjedol boršč. Fakt? Piť s Rusmi je za trest.

Oddych na hosteli, Odessa

Každý mal v kostiach a v dychu včerajší večer takže sme to s rýchlosťou nepreháňali. Cesty boli chvalabohu smerom na Odessu v podstatne lepšom stave a tak sme krátko poobede dorazili do nášho cieľa. Pomerne bez problémov sme našli výborný hostel s parkovaním a klimatizáciou za ľudových 12€. Za posteľ a sprchu bol každý z nás vďačný a tak

sme sa ponorili konečne čistí do poobedného relaxu. V podvečer sme vyrazili na obhliadku mesta, nasať jeho atmosféru a okúsiť pravý odeský život.

Na potulkách Odessou

Odessa je zelené mesto s

pomerne nízkymi budovami s typicky ruskou architektúrou. Hneď oproti cez ulicu od nášho hostela nás uchvátil pravoslávny chrám, kde sa konala bohoslužba s nádhernými pravoslávnymi chorálmi. Odtiaľ sme prešli cez široké proskekty cez nádherné parky, kde hrali muži každého veku šachy, domino a ďalšie nám neznáme stolové hry, na takzvanú Deribasovku, čo je hlavá a najznámejšia ulica v tomto meste.

Šachy v parku, Odessa

Vítala nás skvelá atmosféra, koncert na podporu áut z dovozu. Centrum mesta má úchvatné budovy, všetky zrekonštruované, vidno, že pre celú Ukrajinu je to obľúbená dovolenková destinácia, o čom svedčilo množstvo turistov , reštaurácií a kadejakých atrakcií.

Z Deribasovky okolo sochy zakladateľky mesta Kataríny, k

Potemkinovým schodom, až k mólu na ktorom stojí azda najznámejší hotel Odessa. Prehliadli sme si prístav, nesmel chýbať čapovaný kvas. Bohužiaľ sa začínalo kaziť počasie, ktoré nás sprevádzalo po celú cestu späť domov. Cestou na hostel sme sa zastavili v miestnych produktoch, nakúpili večeru a pobrali spať. Pred spaním nesmel chýbať kalíšťok Araratu na oslavu pokorenia nášho cieľa.

Potemkinove schody, Odessa

Plní skvelých pocitov z tohto nádherného mesta sme si uvedomili že sa naša cesta tak trošku láme a odteraz už smerujeme na západ, smerujeme domov. Nakúpili sme alkoholické suvenýry, ktoré tento krát v celosti dorazili až domov na Slovensko, nasadli do auta a vyrazili smer Kišinev. Ukrajinsko- moldavské pomedzie leží len niekoľko desiatok kilometrov od Odessy a tak sme ho dosiahli do hodiny. Cestou sme prechádzali cez nádherné lužné lesy, ktoré tvorí delta rieky Dnester, cez jej jednotlivé ramená až sme dosiahli hraničný priechod Majaky. Očakávali sme klasický kolorit vymáhania úplatkov. Čo nás čakalo, to by som si nepomyslel ani v tom najhoršom sne.

Za nami hotel Odessa

Zdrastvujte, Moldavia ili Ukrajina? Moldavia. Vot papierik, opečiatkoval a poslal nás ďalej. A čo pasy? Netreba výstupné pečiatky? Ne. Idite. Tak sme šli. Ešte doma som si čítal o tomto území ktoré patrí Moldavsku ale je pod vojenskou správou Ukrajiny, čakal som že to bude niečo divoké ako sa na Ukrajinu patrí. Minuli sme hraničné stĺpy a pred nami sa zjavila moldavská colnica. Pohraničník si vypýtal pasy, poslušne som mu ich podal a on na mňa spustil, ne nevasmožna u vas net stamp. Hovorím však tvoj ukrajinský kolega povedal, že je všetko v

poriadku. S týmto môžete iba ďalej rovno na ukrajinský Bughaz. My sme ale potrebovali do Moldavska tak sme si znova prešli deltu Dnestru. Ukrajinský pohraničník na mňa pozerá, že čo tu znova chcem, vysvetľujem mu našu situáciu. Dáva mi opäť papierik s pečiatkou, berie pasy a posiela čakať. O niekoľko minút si pre mňa príde veľký holohlavý ochrankár a berie ma k veliteľovi posádky. Posadí si ma ako pri výsluchu a spustí. Počemu vy narušili granicu? Hovorím mu zabudni, ja nič nenarušil, ty si mi nedal výstupnú pečiatku. Nie to je zločin, narušil si štátnu hranicu a tu mi podpíšeš priznanie. Pôjdete do basy! Nemáte dokonca ani perevod po rusky čo tu chcete? Hovorím opustiť vašu ctenú krajinu ty imbecil. Podpíš. Nepodpíšem, ja som študent na cestách žiadny pašerák, nič ti nebudem podpisovať. A potom to opäť začalo, obľúbený kolorit ukrajinských colníkov. Piješ? Kuriš? Amfetamin? Hovorím piť pijem, nefajčím a rozhodne nefetujem. Dnes si pil? Nie však šoférujem. A včera si pil? Áno včera som si trochu dal. A ja dnes popijem? Ach už si znova jasný a priehľadný ako sklo. Popiješ. A što? Pivo! Zostalo mi hnusné rumunské pivo ktoré už nechcel nik. Podpíš! Narušil si. Ešte ťa to neprešlo? A teraz začala moja hra, ktorá zabrala aj na vstupe. Ja som nemohol nič porušiť pretože ja som veriaci, to ja nemôžem. Áno? A v akého Boha veríš? V toho čo ty, vyzerám na mohamedána? Hmm, choď do auta. A čo pivo? Už ťa prešla chuť? Choď do auta! Do 10 minút sme mali opečiatkované pasy a stáli sme na moldavskej colnici na vstupe, ktorý prebehol úplne bez problémov.

Ukrajinsko-moldavská hranica

Smerovali sme na sever pozdĺž pravého brehu Dnestru do najznámejšej vinice v Moldavsku, odkiaľ si každoročne objednáva niekoľko stoviek litrov vína britská kráľovská rodina, vinice Purcari. Po našom krásnom pohraničnom zážitku aj šoférovi vyschlo v krku a fľaša bieleho pre piatich sa mi za volantom snáď prepáči. Vinica je nádherne upravená s pekným zámkom a výbornou prístupovou cestou. Nakúpili sme domov, koľko to šlo a zamierili smer Kišinev.

Slávne vinice Purcari, Moldavsko

Cesty boli čoraz horšie a dážď, ktorý nás už dlhšie sprevádzal naberal na sile, až sme si uvedomili že sa brodíme po dvere vo vode a auto už akosi ďalej nevládze. Strhla sa búrka s prívalovým dažďom a ja som musel auto odstaviť na krajnici

aby nás voda tečúca dole do dediny úplne nespláchla. Po polhodinke napätia keď voda na ceste klesla o dobrých 10 cm sme to stočili hore kopcom a rozhodli sme sa pre alternatívnu cestu do Kišineva. Cestou sme ešte brodili niekoľko statných kaluží dlhých niekoľko stoviek metrov ale nakoniec sme v podvečer úspešne dorazili do moldavského hlavného mesta.

Prišla veľká voda, Moldavsko

Pomerne rýchlo sme opäť našli hostel tento krát za ešte

ľudovejších 8€ a vybrali sme sa pozrieť si večerné mesto aj keď v daždivom počasí. V miestnej prevádzke sme si nakúpili večeru a niečo do ruky na zahriatie a prešli sme si centrum, ktoré dýcha komunizmom. Jednou z mála historických budov je pravoslávny chrám a víťazný oblúk, aj ten z bohviektorého obdobia. Najchudobnejšia krajina Európy ale pôsobí milým dojmom a naozaj by sa tu oplatilo stráviť o niečo viac času, možno okúsiť večerný život opradený legendami o európskych pasoch.

Kišinev

Predposledný deň sme sa zastavili vo vinici s najdlhšími pivnicami na svete, v dedinke Milesti Mici. Bohužiaľ sme prišli skoro ráno a tak obhliadka nebola možná, k obchodu s vínom sme sa takisto nedoklopali a tak sme pokračovali smer rumunské hranice. V pohraničnom meste Hincesti sme nabrali plnú za 85 centov za liter benzínu podotýkam a utratili posledné moldavské lei za víno z vinice Cricova. Na hraniciach to na mňa skúšal colník s neplatnou vinetkou a vyhrážaním sa pokuty 70€, poučený predchádzajúcimi skúsenosťami to bol preňho márny boj tak to po 10 minútach vzdal a pustil nás na rumunskú colnicu. Tam sme úspešne prepašovali nadlimitné množstvo tvrdého a vína, podaktorí si zakričali hurá Európa.

Cesta nádhernou rumunskou krajinou

Naša cesta pokračovala pozdĺž rieky Prut cez metropolu Bukoviny,Iasy, a smerom do hôr cez nádhernú prírodu Východných Karpát do okolia mesta Bistrita kde sme prespali v

moteli našu poslednú výletovú noc.

Cesta nádhernou rumunskou krajinou

Posledný deň nás po dlhšom čase vítalo slnečné ráno , ktoré v nás prebudilo túžbu po domove a tak sme ráno zbalili veci a vyrazili cez Cluj a Oradeu kde sme prešli na maďarské územie, tam sme si dali vynikajúci Babgulyás a cez Debrecín a po diaľnici smer Budapešť a slovenskú dedinku Mlynky späť domov na Slovensko.