Cordoba a Sevilla

Po štyroch dňoch v Malage, sme sa presunuli do hlavného mesta Andalúzie, veľkolepej Sevilli, dejiska slávnych opier Barbier zo Sevilli, Carmen, či legende o Don Juanovi. Cestou sme si nechceli nechať ujsť arabskú perlu v Európe, niekdajšie hlavné mesto rovnomenného kalifátu – Cordobu. Na tri dni v celku nabitý program, ktorý sa naplnil nad očakávania, a to najmä úžasnými pamiatkami, ale i skvelou kuchyňou a ideálnym počasím.

Zhruba 300km trasa po skvelých diaľniciach, bez mýta

Do Cordoby sme dorazili vo výbornom čase, doobeda, a črtal sa tu krásny deň strávený v uliciach tohto 328 tisícového, ale veľmi pokojného mesta. Po spanilej jazde v najnemožnejších uličkách, kde po sklopení spätných zrkadiel nedelilo naše auto od stredovekých múrov starého mesta ani dĺžka zápalkovej škatulky, sme zaparkovali kúsok za starým mestom priamo na ulici. Poplatok za parkovanie je cez deň v Španielsku zväčša minimálny, keďže od druhej do cca piatej zvykne byť zdarma – je predsa siesta!

Dory ochutnáva vodu z Katedrály – mešity

Kráľovský hrad Alcázar de los Reyes Cristianos

Cordoba sa pýši údajne druhým najväčším starým mestom na svete, spomedzi zaradených v zozname UNESCO je prvé. Okolo roku 1000, keď v ňom už skoro 300 rokov vládli Arabi, bolo vôbec najväčším mestom sveta – asi 500 tisíc obyvateľov. Mesto bolo založené Kartagíncami, neskôr súčasťou Rímskej ríše, ktorej dalo titana rímskej filozofie Senecu. Španielmi nadobudnuté bolo počas reconquisty v roku 1236. Staré mesto je spleť obrovského množstva uličiek, námestí a množstva kostolov. Srdcom celej Cordoby je určite Katedrála Mezquita, niekdajšia veľkolepá mešita z 8. storočia, prestavaná na katolícku katedrálu. Je to rozsiahly komplex, s nádherným nádvorím pomarančovníkov, zvonicovou vežou a najmä obrovitú modlitebňu, les stĺpov a arabských oblúkov. Celý komplex je obohnaný vysokými múrmi, tvoriace hranicu 179 x 134 metrov. Hneď za katedrálou-mešitou je skvele zachovaný rímsky most cez rieku Guadalquivir.

Brána na rímsky most – Puerta del Puente

Výhľad zo zvonice na komplex Mezquita v Cordobe

Zvonica katedrály v Cordobe z nádvoria plného pomarančovníkov

Nanešťastie kvôli nášmu psiemu spoločníkovi i časovej tiesni sme okrem zvonice a nádvoria katedrály nezašli do rozsiahlych modlitební, kde však aj žiadali, vlastne tak ako v celom Španielsku, dosť vysoké vstupné. Po prehliadke Cordoby nás čakala asi 130 kilometrová cesta do Sevilly. Bývanie sme mali rezervované v širšej časti centra, priamo pred stanicou novovybudovaného metra. Vďaka tomu sme nemuseli riešiť platené parkovanie, o to horšie však bolo hľadať akékoľvek voľné miesto. Večerné parkovania vo veľkomestách sú nočnou morou všade, kde sme sa presúvali, ale v Seville to bolo určite najzložitejšie vôbec.

Večerná Sevilla so svojou Zlatou vežou z 13. storočia

So 700 tisíc obyvateľmi je štvrtým najväčším mesto Španielska, a má všetky atribúty veľkomesta. Mestské hradby sú ešte z čias panovania Julia Ceasara Rímskej ríši. Po dlhé stáročia bola však v tieni Cordoby. Obrovský rozkvet však nastal počas obdobia dobývania Ameriky španielskym kráľovstvom, keďže Sevilla bola jediný prístav pre lode plávajúce cez Atlantik. Napriek tomu, že mesto neleží priamo pri mori, veľký prístav na rieke Guadalquivir je vzdialený 80 km od pobrežia spravil zo Sevilly jedno z najbohatších miest 16. storočia. Po rozsiahlej epidémii moru, ako aj veľkom ústupe významu španielskeho námorníctva vo svete mesto od polky 17. storočia upadá. Významným sa stáva znovu až v 20. storočí, najmä iberijsko-americká výstava v roku 1929 mu prinesie stratenú prestíž. Vtedy vzniká aj jedna zo sevillských najveľkolepejších stavieb – Plaza de Espaňa. Je to skutočne obrovské námestie, do ktorého je vsadené jazero s mnohými vyzdobenými mostami, celé obkolesené nádhernou kolonádou spájajúcou dve vysoké veže a hlavnú budovu areálu. Námestie je vsadené do nádherného prostredia typického španielskeho parku Márie Luisy, kde sa po chvíli človek zabudne na nekončiaci ruch okolia, a v hustých porastoch počuť najmä štebot vtákov či zvuk padajúcej vody z fontán a potôčkov rinúcich sa zeleňou.


Podmanivý výhľad na Plaza de España

Sevilla ponúka obrovské množstvo múzeí a galérií, sídlia tu dva prvoligové futbalové kluby, v centre je nespočet najrôznejších obchodov, kaviarní či reštaurácií, takže nájsť niekoho kto by sa tu nudil by bola asi náročná úloha. Samotné historické centrum je natoľko rozsiahle, že len prechádzkami na širokých promenádach či v útulných uličkách tu človeku, obdivujúc nádherné domy, katedrály, univerzity, paláce, ujde deň ako voda. Úžasné je, že v celom centre je umenie nájsť kút, dom alebo uličku, ktorá by bola čo i len zanedbaná. Zato vám rozhodne vyrazí dych rozsiahlosť a krása Sevilleskej katedrály, či odvaha a unikátnosť obrovských drevených hríbov, ako znie populárna prezývka diela nemeckého architekta Mayera – Metropol Parasol.


Metropol Parasol – mestský dáždnik z dreva

Nádherná 150 metrov dlhá a 26 metrov vysoká konštrukcia, najväčšia na svete, slúži okrem udivovania okoloidúcich ako starorímske múzeum v podzemí, kde sú priame pozostatky a vykopávky. Na prízemí je komplex trhoviska a na vrchole konštrukcie sú jedinečné chodníky, ktoré majú však obmedzené otváracie podmienky, a v celku dobre schovaný, pravdepodobne nechtiac, vstup. Takisto ako v Cordobe, aj tu sa nachádza kráľovský palác – Alcázar s nádhernými záhradami. Neďaleko paláca Alcázar je dominantná, priam kolosálna katedrála spojená so zvonicou Giralda, pôvodne minaret z maurských čias. Sevillská katedrále, v čase dostavania – 1507 bola najväčším chrámom sveta, dnes je tretím, čo do rozlohy, hneď po Svätopeterskej v Ríme a brazílskej bazilike v Aparecide. Popýšiť sa môže úchvatnými vstupnými bránami, hrobkou moreplavca Kolumbusa, pozlátenými oltármi, mnohými prezdobenými sálami či zeleným nádvorím. Vstupné stojí pre dospelú osobu 9 euro, čo sa však, najmä pri výhľade z veže Giralda rozhodne premení na skvelú investíciu pre vašu dušu. Tak trochu sa naskytá otázka koho to všetko okázalo umiestnené zlato pod cirkevnou záštitou skutočne je. Návštevníci zo strednej a južnej Ameriky by si iste radi predstavili históriu bez európskeho drancovania…

Výhľad na hradby paláca a veže Giralda

Oltár od majstra Pierra Dancarta

Štyri španielske kráľovstvá pochovávajúce Kryštofa Kolumbusa

Výhľad z veže Giralda

Južná strana veľkolepej gotickej sevillskej katedrály

V centre mesta je skutočne nespočet palácov, krásnych námestí, ale i parkov. Popri rieke možno chýba lepšie dotiahnutá najmä cyklotrasa, ktorá je neustále prerušovaná. Väčšina zaujímavostí sa nachádza na ľavom brehu rieky, respektíve sa dá povedať, že celé centrum. Mesto tým pádom nežije až tak atmosférou rieky, čo je najmä počas neznesiteľných letných horúčav určite škoda. Rozhodne by som doporučoval, tak ako aj pre celú Andalúziu návštevu v jarných alebo jesenných mesiacoch, ideálne v októbri, keď je aj teplota mora ešte veľmi príjemná. Po troch dňoch v hlavnom meste Andalúzie sme sa vrátili do prímorskej Malagy, kde sme vyprevadili na letisko mojich rodičov a odkiaľ malo začať nové dobrodružstvo, ktoré som si naplánoval. Nasledovali moje tri dni na bicykli Marokom…