Jeseň v Andalúzii

Naše cesty z Almuňecaru pokračovali ďalej na západ, k známemu letovisku Malaga, ktoré sme len obišli, akoby tušiac, že tam ešte neskôr strávime mnoho dní. Mali sme dohodnutý pobyt neďaleko Malagy na olivovej farme dvoch mladých Lotyšov. Po prvých kilometroch v kopcoch s takmer nespevnenou cestou sme zacítili silné déjà vu. Znova sme si rýchlo uvedomili, že máme sedan a nie expedičné vozidlo, a že chceme chodiť medzi ľudí častejšie ako mnísi z kláštorov v gréckom Atose. Strávili sme teda prvú noc v Malage. Veľmi rýchlo si nás toto polmiliónové mesto získalo, a vedeli sme, že sa budeme chcieť doň vrátiť.

Ochutnávka čerstvej mandarínky

Neďaleko Malagy sme strávili ďalšiu noc, popri chránenom parku Sierra de Tejeda v nádhernom typicky andalúzsky horskom mestečku Alcaucín. Až idylicky pôsobiace pokojné mestečko pôsobilo ako filmové kulisy. Skvelú atmosféru dotvárala nádherná hotelová záhrada plná zrelého ovocia.

Alcaucín – čas akoby tu mal svoje vlastné tempo

Ďalším pokusom o strávenie pobytu u niekoho bola anglická rodinka, tiež neďaleko Malagy, s adoptívnym synom a 6 psami. Po príchode sa zdalo všetko fajn, žiadne šialené cesty na dohľad, neďaleko mora. Keď sme však zistili, že všetkých 6 psov si užíva celý dom, a najmä, že každý z nich javí priveľký záujem o našu malú 5 kilovú jazvečíčku Dory, pochopil aj pán domu, že to fungovať nemôže. Tak sme si znova hľadali ubytovanie, tentoraz na viac nocí, aby sme si konečne správne vybrať miesto, kde zotrváme konečne dlhšie. Ubytovali sme sa v meste Benalmadéna, krásne, vystavané letovisko v kopcoch popri mnohých golfových ihriskách. Tam sme navštívili aj zaujímavý morský akváriový svet, a najmä si dohodli, po zlých skúsenostiach po podrobnej úvahe, pobyt u rodiny neďaleko Gibraltáru.

Morský svet v Benalmadéne

Z ranného venčenia – výhľad na Britániu

Po nie príliš vydarených pokusoch ubytovať sa a zostať na nejakej dobrovoľníckej stáži sme boli skeptický, a až do príchodu sme neverili, že budeme bývať údajne 100m od pláže. Koniec dobrý, všetko dobré, sme si mohli povedať aj po vyše dvoch týždňoch strávených v mestečku Alcaidesa. Poloha domu židovskej rodiny, v ktorej sme zotrvali bola v podstate dokonalá. Celé mestečko bolo tvorené tzv. urbanizáciami, uzavretými radovými výstavbami s parkovaním a najmä bezprostredným prístupom k rozľahlej a krásnej pláži s výnimočným výhľadom na slávnu „Skalu“ – Gibraltár.

Z pevnosti Jimena de la Frontera

Pevnosť Castillo de Castellar

Cena za bývanie a prístup k strave na tomto skvelom mieste bola v skutku minimálna. Denne sme viac ako hodinu nikdy nič nerobili, jedine ak strážili najmladšieho syna, s ktorým však bola skôr zábava ako starosť. Mimoriadne kopcovité okolie som využíval na svojom cestnom bicykli, 90 centov za naftu na Gibraltáre zase na aute. Navštívili sme dva okolité hrady z čias, kedy bolo takmer celé Španielsko pod maurským – arabským patronátom. Niekoľkokrát sme si urobili návštevu do Spojeného kráľovstva, ktorého územím je Gibraltár od roku 1713.

Windorský most s nádherným výhľadom

Hraničný prechod využíva denne tisíce ľudí dochádzajúcich za prácou, keďže tam platia veľmi podnikateľsky priateľné daňové zákony. Najmä hazard tu má svoj raj, predovšetkým ten virtuálny. Mnohé z najväčších stávkových kancelárií či online pokrových tu sídlia aj s celou technickou podporou. Prechod cez hranice je rutinou, policajti však týmto bezvýznamným nazeraním na doklady spôsobujú každý deň aj hodinové zápchy, najmä v popoludňajších hodinách pri návrate do Španielska. Hneď za colnicou sa dostávate na ranvej letiska, niet sa čo diviť, miestom sa na „Skale“ mimoriadne šetrí. Lieta sa len do Británie, a počas odletu či príletu sa letisko uzavrie a tým aj možnosť prechodu na a z polostrova. Zhruba 30 tisíc obyvateľov je takou zvláštnou miešaninou Andalúzanov, Arabov, Britov a Janovčanov, vyše 80% sa považuje za Gibraltárčanou a chcú ostať pod britskou korunou, napriek mnohým snahám prinavrátiť územie pod španielsku korunu.

Mama Makak

Z hľadiska flóry a fauny je známy predovšetkým ako jediné sídlo voľne žijúcich opíc v Európe. Veľmi prispôsobivo a natívne tu žije vyše 230 Makakov bezchvostých. Aj kvôli legende, že kým budú žiť opice na polostrove, bude britský si ich obyvatelia veľmi chránia a hýčkajú. Veľmi zrozumiteľne a jednoducho je popísané kam sa za nimi vybrať a čo iné vidieť v chránenom parku The Upper Rock. Za minimálny poplatok vás doň pustia s mapkou a odporúčaniami. Výhľady na úžinu, na hornaté africké pobrežie ako aj na prístav sú azda najlepším lákadlom. A potom samozrejme tie opice, ktoré napriek prísnemu zákazu ľudia neustále kŕmia. S našim psíkom to však nebolo také príjemné, aj na základe varovaní, nech si ju držíme, sme boli opatrní, pretože opiciam sa psy vôbec nepozdávajú a pôsobili pomerne agresívne pri pohľade na našu Dory.

Rozmanitý Gibraltár – Europe point

Krásny je takisto tzv. Europe point, najjužnejší mys Gibraltáru, kde sa týči Ibrahimova mešita, typický farebný maják či spomienka na nehodu poľského generála Sikorskeho počas druhej svetovej vojny, ako aj všade prítomné batérie a pevností, ktoré sú tak typické pre celý Gibraltár. Napriek úžasným výhľadom a cestám to nie je však určite raj pre cyklistov. Cesty v najlepšom stave nie sú, áut je obrovské množstvo a šírka ciest je šetrná ako všetko na tomto stiesnenom polostrove. Cyklistika sa však dala v okolí Alcaidesi vychutnávať naozaj skvostne počas celých vyše dvoch týždňov nášho skvelého pobytu.

Nádherné prístavné mestečko Sotogrande

Dory si užíva pláž v Tarife