Sicília 2014 – Tretí diel

Tretí diel nášho cestopisu začína v Sorrente, neďaleko Neapola, pred ktorého návštevou sme uprednostnili výnimočný skvost sveta histórie – ruiny Pompejí. Príjemným ránom s prekrásnym východom slnka ponad útesy Sorrenta začal náš deň, ktorý sme plánovali zakončiť až na Sicílii. Pred nami bola teda vyše 500km cesta.

420Neapolský záliv s pohľadom na mestečko Sorrento

Cesta do Pompejí trvala krátko ako našťastie aj hľadanie parkovania poblíž vstupu do ruín. Určite každý pozná Pompeje ako mesto, ktoré bolo zasypané množstvom popola po výbuchu sopky Vezuv. Nie každý však vie ako skvele ten popol zachoval charakter starovekého mesta či dokonca života miestnych ľudí. Zaujímavosťou je, že to bolo mesto postavené ako oddychové letovisko pre bohatých Rimanov. Dokonca len 17 rokov pred obrovským výbuchov Vezuvu bolo mesto tiež zničené, ale rýchlo vystavané znova. Výbuchu roku 79 n.l. však už mesto podľahlo a až do roku 1748 upadlo do zabudnutia. Vtedy sa začalo s vykopávkami a došlo k objavu celého mesta 3 až 6 metrov hlboko v prachu a popole. No trvalo až vyše 100 rokov kým sa začalo s komplexným vykopaním mesta, ktoré odkrylo mnohé zaujímavosti. Námestie so sochami a pódiom na verejné diskusie, ulice s chodníkmi a označením názvov ciest či mestskej kanalizácie. Návšteva Pompejí nás skutočne priblížila k životu v staroveku a zanechala v nás veľký zážitok.

435Pompejské fórum s pohľadom na Vezuv – pompejského „hrobára“

423Chodník z bežnej uličky v starovekých Pompejách s pohľadom na moderné Pompeje

441Slováci mali vystúpenie v starovekom divadle

Nasledovať mala až Sicília. Cesta nám plynula rýchlo, aj keď diaľnica bola viac prerušovaná obmedzeniami ako plynulá, nuž ale aspoň bola zdarma. Údajne preto, že ju stavala mafia zo svojich financií aby podporila chudobný juh. Skôr to bude o podpore ich vlastného biznisu, ale to už je jedno. Cesta v špičke talianskej čižmy bola každopádne úchvatná, z tunelov na viadukty a naopak asi 20km to asi nezažijete hocikde a najmä s výhľadom na nádherné kalábrijské pobrežie. Po miernych problémoch sme našli v Reggio Calabria prístav odkiaľ chodia trajekty a tam sme sa vydali na nočnú plavbu cez asi 5km široký prieliv na Sicíliu. Trajekt bol cenovo veľmi priateľný a rýchly, takže sme sa hneď vydali z Messiny hľadať nocľah. Vzhľadom na neskutočnú zastavanosť pobrežia sa nám nepodarilo spať nadivoko na pláži, tak sme prešli za Taorminou ku kempu. Ten bol však zavretý a nás zachránil istý turista, ktorý sa vracal doň a mal aj kľúč. Tak nás ráno prišiel domáci ujo skasírovať. Bol veľmi milý a dokonca bol kedysi na Slovensku, hovoril nám o kráskach v Piešťanoch keď tam bol v kúpeľoch svojou lámanou nemčinou. Tento deň sme mali určený ako úplne oddychový a tak sme ho aj strávili. Na krásnej pláži neďaleko kempu s výhľadom na dymiacu Etnu a s futbalom na rozhorúčenom piesku. Poobede sme zašli pár kilometrov do slávnej Taorminy. Krásne mestečko vystavané na útesoch ponad Stredozemné more a so slávnou gréckou historickou časťou, kde sa nachádza prekrásne staroveké divadlo odkiaľ diváci sledovali okrem hier aj Etnu či výhľad na pobrežie. Taormina sa nám veľmi páčila svojou útulnosťou a atmosférou napriek tisícom turistov v jej uliciach.

20140826_105829Taorminské Teatro Greco

627Výhľad z pahorku Taorminy na Etnu

Ďalší deň nasledovala Etna a presun krížom Sicíliou do Palerma. Cesta nás doviedla do výšky takmer 2000 m.n.m. kde sme zaparkovali a kochali sa výnimočnosťou sopečnej krajiny. Etna nie je len jedným vrchom s jedným kráterom. Je to sústava kopcov s obvodom 160km tvoriacu najvyššiu sopku Európy, ktorá je neustále aktívna. Posledný ničivý výbuch sa stal roku 1991 keď zničila niekoľko obcí v okolí. Roku 1917 napríklad chŕlila lávu do výšky 800 metrov. Jej výška je 3343 m.n.m. Bežne sa dá dostať do výšky takmer 3000, ale podmienkou bol nákup lanovky a z jej konca cesty horským autobusom za 50 euro, čo sme odmietli. Nevýhodou je, že sa to nedalo kúpiť zvlášť a tak sme si prešli Etnu aspoň od parkoviska hodinovou prechádzkou. Už tam nám pripomínala mesačnú krajinu, kde okrem kamenia a sopečného popola najrôznejších farieb nebolo nič, nič živé. Takisto výhľad na krajinu bol pozoruhodný, najmä línie začiatkov rastu flóry. Z Etny sme sa asi za niečo vyše troch hodín dostali po skvelej diaľnici k Palermu.

512Fantastické sfarbenie pôdy na sopke Etna532Sopečné vyvreliny a rozsiahlosť samotnej sopky
7Vnútrozemie Sicílie z diaľnice

Vnútrozemie Sicílie bolo mimoriadne zaujímavé tiež, mne osobne to pripomínalo skôr africký kontinent ako našu Európu. Všetko bolo suché, piesčité alebo sme videli len holé skaly. V Palerme som zažil najextrémnejšiu dopravu v živote, keď som sa razom ocitol na asi 6 prúdovej jednosmerke bez akejkoľvek čiary a s vodičmi, ktorý by mohli vyučovať našich arogantných Bratislavčanov ako byť drzý a agresívny. Mesto bolo skutočne špinavé a chaotické a naše ubytovanie nám v ňom pripadalo vďaka svojmu vzhľadu ako dokonalý protipól. Na jednu noc však bolo Palermo dobrou skúsenosťou. Ráno sme si ho išli pozrieť smerom do centra. Chvíľu to trvalo, ale napokon sme našli aj jeho krajšiu stránku. Po skvelej káve a výborných raňajkách v lacnej pekárni sme navštívili aj typický sicílsky trh plný rôznych rýb, korení či ovocia. Palermo neoslní architektúrou ani krásnymi bulvármi či históriou, ale zato má jedinečnú atmosféru, ktorá nám určite stála za jeho návštevu. Tá však nemala trvať dlho a tak sme sa doobeda dali na cestu severom Sicílie späť na pevninské Taliansko.

8Typické slnko je symbolom Sicílie – uličky Palerma547Centrum Palerma s dominantnou fontánou

Na pláne sme mali nocľah v kalábrijskom mestečku Tropea, ktoré sme po príšerne vyznačených cestách a s takmer zúfalým nedostatkom paliva nakoniec našli. Celé mesto je vystavané na obrovskom útese, pod ktorým sú krásne pláže a zaujímavý polostrov s kláštorom sv. Márie. Hneď za plážou sme sa ubytovali v kempe a strávili krásny podvečer na pláži s výhľadom na dymiacu sopku Stromboli. Mestečko sme si prešli neskoro večer a okrem množstva turistov a obchodíkov v nás zanechal skvelý dojem. Úzke uličky, množstvo príjemných podnikov a najmä typická južanská prímorská atmosféra – to bola večerná Tropea. Posledné ráno nášho výletu sme si vychutnali východ slnka, ktorý nám tajil dych.

631Rozlúčkový večer s Talianskom v Tropei

558Dymiaca sopka Stromboli
568Ranný kúpeľ na pobreží Tropei
550
Prekrásny kláštor svätej Márie na malom polostrovčeku

Raňajky sme si znova vychutnali v príjemnej pekárni s pripravili sa na skutočne dlhú cestu až domov z ďalekého juhu talianskej čižmy. Cestou naspäť sme nemali čas na zastávky a tak sme vlastne diaľnicu opustili až v Bologni, kde sme neskoro večer zašli na večeru v obchodnom centre, ktorá nám po asi 10 hodinách cesty padla naozaj výborne. Čakalo nás však ešte vyše 800km a tak sme pokračovali smerom okolo Benátok do Rakúska, ktoré sme v skorých ranných hodinách opustili. Posledné dve hodiny cesty cez Maďarsko nás konečne doviedla domov, do našich Nových Zámkov. Napriek neskutočnej únave v nás vládol skvelý pocit z nespočetného množstva zážitkov, ktoré sme za 12 dní zažili. Našťastie vďaka skvelým fotografiám a množstiev videí nám v čerstvej pamäti ostanú ešte dlho. Pre mňa osobne boli miesta, ktoré sme videli priam balzamom na dušu a ďalšie potvrdenie, že treba cestovať a spoznávať všetky možné kúty sveta a najmä pochopiť ich. Vtedy si z nich môžeme zobrať niečo pre seba čo nás naučí žiť život lepšie.

Tento článok má 0 komentárov