Z novembrového Algarve!

Asi najmä pre svoju skrytú a vzdialenú polohu pre takmer celú Európu, má Portugalsko svoje čaro. Dlho ma svojou pozemnou nedostupnosťou lákalo, a malo zvláštne miesto medzi mojimi cestovateľskými cieľmi. Hranice najzápadnejšej pevninskej krajiny Európy sú od našich slovenských asi 2000 km vzdušnou čiarou, medzi našimi hlavnými mestami je to takmer 3000 km autom. Z Andalúzie to je však v podstate na skok, čo znamenalo, že z Malagy naše putovanie Pyrenejským polostrovom naberie smer západ. Cestou do najjužnejšej časti Portugalska – regiónu Algarve, strávili príjemné poludnie s obedom v meste Huelva, mesta s najstarším futbalovým klubom v celom Španielsku.

Hlavné námestie Huelvy so sochou Kryštofa Kolumbusa

Večerná Albufeira

Mesto Huelva leží na sútoku riek Odiel a Tinto a zároveň v ich delte na atlantickom pobreží. Vďaka svojej polohe je obľúbeným miestom ornitológov, ktorí v spleti močarísk a riečnych ostrovov sledujú rôznorodé vtáctvo. Nám sa pošťastilo zhliadnuť množstvo pre tento región typických plameniakov. Samotné mesto je veľmi príjemne pokojné, usporiadané a plné zelene. Centrum nie je veľmi rozsiahle, ale je plné krásnych budov a útulných námestí. Po tradičnom obede v podobe väčších porcií tapas sme sa vybrali späť na cestu do najzápadnejšej krajiny pevninskej Európy – krajiny korku či červeného vína.

Z neďalekej pláže Praia de São Rafael

Bola to naša prvá návšteva tejto krajiny, preto sme si všímali od prvých kilometrov až prekvapivo markantné rozdiely medzi krajinami Pyrenejského polostrova. Diaľnica bola výrazne v horšom stave, a k tomu aj mimoriadne drahá v podobe mýta. Zaujímavosťou je, že platba mýta funguje na princípe sprístupnenia ku kreditnej karte a sledovania ŠPZ kamerami počas cesty, čo je iste efektívnejšie než večne spomaľujúce mýtne brány v iných krajinách. Našim cieľom bolo nie vzdialené prímorské mestečko Albufeira, hlavné centrum turizmu v južnom Portugalsku, kde sa najmä v júli a auguste tisnú tisíce najmä anglicky hovoriacich turistov, ktorí sem prichádzajú aj v najväčších teplách za výnimočnou atlantickou klímou. V novembri, počas našej návštevy Algarve už sezóna doznievala, turistov však bolo stále počuť, vidieť. Pravdepodobne však prevažovali ľudia, ktorí sa rozhodli presťahovať do tejto perly na Atlantiku.

Z potuliek po pobreží neďaleko Albufeiry

Ceny ubytovania boli podstatne nižšie ako na španielskom pobreží, je to odrazom nižšej životnej úrovne Portugalcov. Na naše prekvapenie najmä potraviny lacnejšie rozhodne neboli. Dve uličky od pobrežia s obmedzeným výhľadom na oceán nás ubytoval mimoriadne sympatický chlapík André, ktorému sa veľmi zapáčil náš „tekel“ ako hovorovo volajú jazvečíky. Hneď v prvý deň sme neodolali krásnym záberom z fotiek, všetkými možnými farbami hrajúceho pieskovcového pobrežia. Asi jednou z najlepších aktivít, ktorú v Algarve môže turista robiť je hľadanie prístupu k najvšemožnejším plážam a skaliskám na pobreží. V podstate celým južným pobrežím Portugalska sa tiahne takéto čarovné pobrežie a ponúka skvelé možnosti pre objavovanie, asi najmä z vody. Na výlet na kajakoch či malé výletné lode vás lanária veľmi často, a určite sa oplatí nad tým porozmýšlať. Autom, prípadne bicyklom je prístup zložitejší, výhodou je však, že zďaleka nie celé pobrežie je zastavané, či obopnuté súkromnými oplotenými pozemkami ako to poznám najmä z Talianska.

Prechádzky po meste Lagos

Samotná Albufeira ponúka mimo úchvatného pobrežia, obrovitej pláže či ruch turistickej top destinácie aj výnimočnú atmosféru v starom meste tejto pôvodne rybárskej dedine. Turisti sem prevažne prilietajú, najmä na neďaleké letisko v hlavnom meste regiónu Faro alebo do západnej časti Algarve do mesta Lagos. My sme si dosýta vychutnali posledné slnečné prímorské dni nášho veľkého pyrenejského výletu. Azda najviac si rozsiahle pláže užíval náš psík, akoby tušiac, že síce platí všeobecný zákaz psov na pláži, ale mimo sezóny to bez problémov každý prehliada. Ďalším cieľom po Albufeire malo byť hlavné mesto Portugalska Lisabon, vzdialené asi tri – štyri hodiny cesty. My sme si však po rannom odchode mohli dovoliť dlhšiu zastávku v meste Lagos, ktoré je známe predovšetkým úchvatnými pobrežnými masívnmi, ale aj príjemným historickým centrom či rozsiahlym prístavom plnom luxusných plachetníc a jácht.

Neuveriteľné Ponda da Piedade

Ceny reštaurácií tu boli výrazne vyššie od Albufeiry, celkovo pôsobilo mesto drahšie, s priamou orientáciou na bohatšiu britskú klientelu. Tu nás doslova na každom rohu zastavovali s ponukou na výlet, prehliadku pobrežia, či pozorovanie delfínov do známej lokality Ponda da Piedade – Miesto piety. Je to výnimočne vyformovaná skupina skál na južnom cípe neďaleko Lagosu. Veľmi rýchlo sme sa z mesta presunuli na napriek dátumu veľmi rušné miesto a raz dva sme sa mohli kochať dokonalým dielam oceánu vo vápencových skalách. Spleť chodníčkov, prírodným mostov, maličkých lagún a najmä nádherných výhľadov nás úplne uchvátila, človek ani nevie čo skôr a z akého uhla odfotiť, na druhej strane si to chce vychutnať aj v pokoji bez starostí o kvalitu záberov. Tak nám tu ušlo skoro celé poobedie, nás však čakala ešte cesta do Lisabonu a tak sme sa museli s Algarve práve na tomto magickom mieste rozlúčiť.

Takto sa divila Dory, keď sme sa zberali…