Autom do Istanbulu (1): Srbsko, Macedónsko, Grécko

Pri ceste rok predtým sme diskutovali o cieli ďalšej zábavno-poznávacej cesty a ja som navrhol Solún, odkiaľ prišli bratia Konštantín a Metod, ktorých nesmierny prínos sme si chceli uctiť. Pán vodič potom navrhol okúsiť Istanbul a cieľ sme mali jasný. Tak sme po dlhý čas s veľkým nadšením diskutovali o trase či nocľahoch pričom sme súhlasili s možnými zmenami. Spontánnosť je napokon to čo nás priviedlo k výletu.

Súsošie Cyrila a Metoda, Komárno

Maďarskom sme preleteli bez dlhšej prestávky cez výborné diaľnice, v Srbsku sme si urobili príjemnú zastávku v multietnickom meste Subotica, ktoré nás očarilo svojou útulnosťou ako aj architektúrou hlavného námestia, ale i mimoriadnym poriadkom na uliciach čo zo Slovenských miest nepoznáme.

Nasledovalo mesto Novi Sad. V centre sme neboli kedže sme ho prehliadli predchádzajúci rok. Hneď sme prešli na druhý breh Dunaja kde sa týči obrovská Petrovaradínska pevnosť kde sa odohrala významná bitka s víťazstvom Eugena Savojského proti osmanským okupantom. Bezplatný vstup, parkovanie, ale najmä dokonalý poriadok nás opäť potešili. Po prechádzke na pevnosti sme sa vrátili na druhý breh Dunaja, a osviežili sa v jeho prúde a pokochali sme sa krásnym pohľadom na pevnosť.

Petrovaradinska tvrdjava, Novi Sad

Ďalšou zastávkou bol Belehrad, kde sme mali naplánovaný nocľah spojený s veselým sobotným večerom. V Belehrade sme spali pri vlakovej stanici v hosteli, za 8 eur na hlavu a ešte podvečer sme prehliadli väčšinu centra, na večer sme sa išli občerstviť v ubytovni, aby sme sa s piesňou na perách mohli vybrať do nočného mesta najdrsnejších chlapcov azda celej Európy. Po zistení, že alkohol od 22.00 do 6.00 nepredávajú nikde, a že diskotéky sú ďaleko sme boli sklamaní, ale napriek tomuto sklamaniu sme sa tešili zo zážitkov v nočnom Belehrade.

Hostel, Belehrad

Pevnosť Kalemegdan, Belehrad

Chrám sv. Savu, Belehrad

Ráno sme vyrazili autom k pevnosti Kalemegdan, odtiaľ sme sa vybrali k vrchu Avala, na ktorom sa týči vysielač, nanovo

postavený po roku 1999, keď bol pri ťažkom bombardovaní celej vtedajšej Juhoslávie letectvom NATO zničený. Krásny park, podmanivý výhľad a krásne počasie nám dodali síl na dlhú cestu do južného Srbska, kde sme nakúpili v bohom zabudnutom meste Leskovac a vyrazili sprevádzaní desiatkami mešít albánskych prisťahovalcov k macedónskym hraniciam.

Výhľad z Avaly, Belehrad

Bezproblémový prechod, po ktorom nasledovala návšteva hlavného mesta Skopje, polmiliónovej metropoly. Vďaka dobrej nálade, ale najmä pre absenciu kempu

sme sa rozhodli prejsť do Grécka. Nočný Solún bol veľmi zaujímavý, ale

my sme sa vybrali k moru, kde sme sa nakoniec uchýlili na miestnej pláži v mestečku Nea Kalikrateia.

Skopje, Macedónsko

Néa Kalikráteia, Grécko

Tretí deň sme brali čo sa týka cestovania pomaličky, keďže sme mali nadbehnutých skoro 300km. Ráno sme sa okúpali na nádhernej pláži a vyrazili sme do Solúna. Ďalším cieľom bol kemp v Sarti, ktorý sme po miernych problémoch našli a za pár eur sme dostali úžasné miesto na stanovanie. Večer bol divoký a miestni čakali na zámienku aby nám vynadali, keďže ortodoxná cirkev prísne zakazuje odhaľovanie, po našom nočnom kúpeli zámienku našli.

Kemp v Sarti, Grécko

Ďalší deň sme mali cestovateľsky oddychovejší a tak sme si užili krásne ráno a stokilometrovú cestu naprieč pobrežím polostrova Chalkidiki. Striedali sa krásne romantické výhľady na Egejské more a jeho zátoky s hornatým vnútrozemím plného krásnych lesov. Cieľ Ouranopoli bola dedinka, z ktorej vedie lodná trasa na polostrov Athos, na ktorom sa nachádza izolovaná autonómna mnížska republika Athos. Nanešťastie sa nám poobede nepodarilo dostať sa naň, tak sme sa ubytovali v miestnom kempe a vychutnávali ďalej grécku pohodu.

Na ceste

Ouranopolis, Grécko

Athos – to bolo slovo, ktoré sme od rána skloňovali. Polostrov s izolovanou skupinou mníchov, na ktorý po asfalte cesta nevedie, sme chceli navštíviť pravidelnou lodnou linkou. Na naše veľké sklamanie sme zistili, že okrem víz – asi 20 eur, treba mať aj dohodnutý termín, keďže denne je presne určený počet koľko neortodoxných turistov mnísi medzi sebou príjmu. Po prípadnom prijatí by sme mali garantovaný nocľah a stravu zdarma v jednom z dvanástich krásnych kláštorov na polostrove.

Pláž v Ouranopolise, Grécko

Podľa plánu sme teda pokračovali smerom k tureckým hraniciam a cestou sme stihli navštíviť mesto Xanthi, kde nás veľa toho nenadchlo. Tak sme zakončili ďalší krásny deň v mestečku Alexandropoli asi 30 km od tureckých hraníc v príjemnom kempe a s nádherným západom slnka pri volejbale. Ráno v Alexandropoli sme sa rýchlo zorientovali smer východ, smer Turecko.

Západ slnka, Alexandroupolis

Pokračovanie nabudúce…