Západným pobrežím USA- Diel prvý

Vymoženosti modernej techniky umožňujú kadečo. Zhovárať sa z vašimi blízkymi z druhého konca sveta, dokonca ich vidieť. Osobné stretnutie však nič nevynahradí, preto nám nezostávalo nič iné len nasadnúť na lietadlo a vydať sa na ďalekú cestu na západné pobrežie USA. Ak k tomu pripočítame aj vyhliadku na roadtrip dlhý vyše 3000 km cez tri americké štáty, s ľuďmi, ktorých ste vyše roka nevideli, zamieša sa celkom zaujímavý koktejl a je sa na čo tešiť.

CAM00043

Vytúžené stretnutie po dlhom čase a náš dočasný príbytok v mexickej štvrti v SF

Našu cestu cez menšiu mláku až k okraju tej väčšej sme započali odletom z Prahy s prestupom cez Zürich a zakončili sme ju v skoro slnečnom San Franciscu v Californii. Vykúpením bol  pre nás únik zo sychravej minuloročnej zimy a konečne pevná pôda pod nohami po nekonečnom 11 hodinovom lete.  Miestne metro (BART) nás prepravilo do nášho dočasného bydliska v mexickej štvrti v San Franciscu, ktoré sa chystáme prejsť v nasledujúcich štyroch dňoch. Pani domáca sa zaskvela skvelou večerou a večer sa mohol niesť v znamení príjemnej debaty s miestnymi a spoznávaním dočasných spolubývajúcich pri tradičnej slovenskej marhuľovej pálenke, na ktorú obyvatelia západnej pologule očividne nie sú zvyknutí.

IMAG0233

Slávne Embarcadero

Ak sa chystáte do Ameriky, bude pre vás prvých pár chvíľ kultúrnym šokom. Európska ostýchavosť a pocit „čo si o mne ľudia pomyslia“ sú tu absolútne neznáme. Ľudia rozprávajúci sa sami so sebou, páni tlačiaci si pred sebou v nákupnom košíku celý svoj majetok a ľudia naozaj rôznych zjavov sú tu na každom rohu. Samozrejme po našich skúsenostiach s prasatami na bicykli, diskotéke v strede ničoho alebo na mol opitého Rumuna brázdiaceho dunajské vody a moskovských psov ktorí sa účelne vyvážajú moskovským metrom nás už toho veľa neprekvapí. Zistenie, že po zotmení sa tu neradno presúvať peši po uliciach a nutnosť vyhnúť sa istým farbám oblečenia (aby si vás nesplietli s miestnym gangstrom) je pre nás nové, a vyvoláva istý pocit nie celkom normálneho spolunažívania. Prechádzka a atmosféra San Francisca však blbé pocity rýchlo zaženú. Pomaly sa vyrovnávame aj s posunom času a konečne si začíname užívať atmosféru Svätého Františka a jeho zaujímavý pach. Teda skôr vôňu, ktorá začala byť citeľná keď nás po skvelých raňajkách vzala naša sprievodkyňa na slávne Embarcadero a k mestským mólam s perfektným výhľadom na Bay Bridge a voňavým slaným morským vzduchom. Ten onedlho vystriedal zápach takzvaných sea lions, ktoré si privykli na obdivovanie turistov na móle 39 s výhľadom na slávny Alcatraz a Golden Gate bridge.

IMAG0245

Pier 39 a zdroj zápachu

Na naliehanie našich žalúdkov sme sa pustili vybrali do jednej z miestnych prevádzok. Na odporúčanie našej sprievodkyne sme si piati dali štyri porcie po ktorých sme od stola ledva odišli (z klasickej americkej porcie sa naje somálska rodina plus miestna prevádzka slona afrického). Poznatok z amerických reštaurácii 5 európanov= 3 porcie jedla a 10 porcií piva. Cestu domov sme trávili a strávili prechádzkou popri pobreží a zamierili sme cez talijánsku a čínsku štvrť na našu domovskú Mission street.

IMAG0271

Painted ladies a februárová pohodička v parku

Tých pár oddychových dní u Svätého Feriho nám padlo po dlhej ceste náramne vhod, no už po druhom dni vo mne začal narastať vŕtavý pocit vyraziť niekam ďalej a uvidieť z tých slávnych Júesendej niečo viac. Na štvrtý deň, sme sa podľa plánu vybrali miestnym BARTom do nedaľekého Fremonu (cesta prechádzala cez divoké štvrte Oaklandu a ďalších častí Bay Area), kde sme si zapožičali takzvaný RV (recreation vehicle), voľne preložené, obytné auto. V USA je to asi najlepší spôsob ako uvidieť z krajiny čo najviac a pritom úplne nasať atmosféru navštívených miest. Plán znel smer juh, po Pacific Coast Highway pri pobreží Tichého oceána dosiahnuť až Los Angeles. Cesta naozaj stojí za to. Každá zákruta, záliv alebo kopec poskytujú neskutočné výhľady na californské útesy a pláže plné vyššie zmienených smradľavých ale za to veľmi milých sea lions. Cez turistický Monterey a Santa Barbaru sme sa presunuli do giganta, Los Angeles.

CAM00285

Pacific Coast Highway

LA skutočne prekvapilo. Keďže nedostatok času nám nedovolil prejsť si toto mesto s celým jeho koloritom, rozhodli sme sa (prvýkrát v živote) využiť služby sprievodcovských autobusov, ktoré nás povodili po tých najvychýrenejších častiach od známych pláží až po notoricky známe oblasti, ktoré obývajú postavičky zaoberajúce sa filmovým priemyslom.

CAM00275

Takzvaný RV (recreation vehicle)

Po dobrej večeri ale nastal čas presunúť sa ďalej na východ k národnému parku Joshua Tree. Vymotanie sa z gigantického mesta chvíľu trvalo ale onedlho sme už brázdili výpadovku do púšte. Rozhodnutie, kde prespať vyhralo malé mestečko Yucca Valley na hranici národného parku. Tu som mal možnosť prvýkrát objaviť spôsoby nakupovania bežnej americkej strednej triedy. Gigantický ujo (to nebol ani ujo ale obluda) prišiel na svojom gigantickom aute so spotrebou blížiacou sa spotrebe priemerného európskeho tanku na nákupy do miestnej prevádzky Walmartu, kde kúpite všetko od šišky po pušky. Miesto bežného vozíka však siahol po elektrickom nákupnom košíku na ktorom sedel a ukladal doň samé zdravé veci, od coly cez hamburgerové polotovary až po kartóny zmrzliny. Zaujímavé je hlavne porovnať kontrast medzi veľkomestom, kde sa ľudia o seba celkovo starajú a menšími mestečkami, kde dýcha duch divokého západu opustených benziniek, motorestov a dlhých púštnych ciest.

CAM00437

Skull rock, Joshua Tree National Park

Ráno však prinieslo nádherné februárové počasie a my sme sa vybrali preskúmať krásy národného parku. Funguje štýlom, kúp si z auta lístok na vstup a z auta si celý park aj prejdi. Ponúkajú sa aj menšie túry nazývané hike ale v miestnom ponímaní je to desaťminútová prechádzka okolo štyroch skál. Park pritom ponúka nádherné scenérie, možností na dlhé túry by tu bolo naozaj neúrekom. Celkový dojem však bol super, bolo to niečo, čo sa v Európe hľadá iba ťažko a pôsobí to pre tuzemáka nevšedne. Nevšedné bolo aj pokračovanie našej cesty smerom do mohavskej púšte na rozmedzie Californie, Nevady a Arizony. Šplhali sme sa do vysokej nadmorskej výšky, kde po prekonaní horského sedla sa objavila nekonečná púštna plán so soľnými jazerami, kde sme sa napojili smer východ na slávnu Road 66.

IMAG0388

Nekonečné soľné pláne a Route 66

Našim cieľom bola Grand Canyon Village ku ktorej sme sa vydali po arizonskej diaľnici proti ktorej je česká D1 vo vynikajúcom stave smerom na Flagstaff. Vo večerných hodinách sme dorazili do miesta, kam som sa tešil asi najviac. Do Grand Canyonu.

cesta1

Západným pobrežím USA- Diel prvý