CERN

12 jún, 2015 Cestovanie Boris

Minulý rok sa mi naskytla príležitosť zúčastniť sa exkurzie do sídla Európskej organizácie pre jadrový výskum, všeobecne známej pod skratkou CERN. Okolnosti akými sa mi podarilo dostať sa na exkurzie do svetového centra výskumu kvantovej fyziky sú tiež zaujímavé. Organizovaná bola žilinskou strednou školou, ktorá doplnila autobus o žiakov základnej školy kam chodí môj brat a okamžite sme sa zhodli, že budem jeho doprovod na výlete. V CERNe pracuje na základe zapojenia SR do projektu v roku 1993 množstvo Slovákov (v programe je iba 20 krajín), a tak nám boli sľúbené viaceré prednášky a exkurzie do zákutí popri najväčšom urýchľovači na svete LHC, kde sa snažia urýchliť častice čo najmohutnejšie a následne ich polarizujú aby sa zrážali. Výskum spočíva v tom, že sledujú deje čo najpresnejšie po zrážkach, ktorými sa snažia vysvetliť a vedecky popísať Veľký tresk – tzv. vznik vesmíru. Momentálne vedia analyzovať javy, ktoré sa diali asi 1 nanosekundu po Veľkom tresku. Iróniou je, že najväčší úspech, ktorý sa podaril v CERNe je vznik služby WorldWideWeb, platforma umožňujúca výmenu informácií v sieti, teda reálny vznik moderného internetu.

Cesta bola naplánovaná pestro a efektívne, stihli sme sa zastaviť v technickom múzejnom centre Technorama tesne za hranicami Švajčiarska s Nemeckom pri meste Winterthur. Slúži najmä ako praktická výstava fyzikálnych pokusov a rôznych fyzikálnych dejov. Najmä z množstva optických klamov a javov sa nám doslova točila hlava. Zaujala aj praktická ukážka činnosti Faraday-ovej klietky. Výbojmi z vysokého napätia do uzavretej konštrukcii demonštrovali napríklad to, prečo nás blesk nezabije v aute. Pozoruhodné boli aj ukážky akustických anomálií či ovládanie „lunochodu“ s časovým oneskorením.

Jeden z mnohých optických klamov v Technorame

Predvádzanie Faradayovej klietky

Plazmová lampa ilustrujúca fenomén tohto jedinečného skupenstva plynu

Nasledovala cesta do hotela neďaleko Ženevy z cenových dôvodov vo francúzskom Annecy. Cesta nás viedla popri Ženevskom jazere, ktoré vo mne zanechalo asi najlepší dojem z celého výletu. Prekrásne scenérie čistučkého jazera s množstvom plachetníc ponad, ktoré sa týčili alpské kopce s najrozmanitejšími vinohradmi boli skutočnou vidieckou idylou. Určite najčarovnejším miestom bolo francúzske mestečko Evian. Áno ten Evian, ktorý predáva asi najluxusnejšiu minerálku. V mestečku som bol nespočet prekrásnych fontán, sôch, úžasných kaštieľov či zámočkov.

Typické ženevské vinohrady

Po rýchlych raňajkách nasledovala cesta do Ženevy, kde sme najprv zamierili do parku Ariana kde sa nachádza sídlo Červeného kríža, ale najmä Palác Národov – ženevská pobočka OSN, niekdajšie sídlo Spoločnosti Národov, kde sme mali absolvovať prehliadku. Ujal sa nás mladý Dán Jesper, ktorý nás previedol najväčšími rokovacími sálami a porozprával o úspechoch i neúspechoch najmä Spoločnosti Národov, ktorej sa svet nepodarilo ochrániť pred druhou svetovou vojnou. Zaujali nás mnohé umelecké diela na chodbách Paláca, ktoré pribudli ako dary pri rôznych historických udalostiach od najrôznejších krajín sveta. Určite najveľkolepejším darom sa môžu popýšiť Španieli, ktorých vláda dala navrhnúť a financovala prekrásnu Miestnosť ľudských práv.

Prezentácia OSN v jednej z mnohých sál

Ohromujúci strop Miestnosti ľudských práv, myšlienkou je, že svet je z každého uhla odlišný

Ďalšou zastávkou bol neďaleký CERN, ktorý sa nachádza popri ženevskom medzinárodnom letisku na hraniciach s Francúzskom, čo bol aj dôvod prečo nám ustavične preskakoval operátor z jednej či druhej krajiny počas presunov v rámci CERNu. Prvé čo ma zaujalo bol stav administratívnych budov, ktoré pripomínali skôr černobylskú opustenú školu. Možno je to symbolom toho, že sa snáď aspoň tu financie dávajú skutočne tam kde je to potrebné. Po príchode sme mali čas na obed v kantíne CERNu, ktorá pripomínala skôr vysokoškolskú menzu. Bolo celkom zaujímavé obedovať popri výskumníkoch z celého sveta. Nasledovala prednáška od slovenského technika Daniela Valúcha, ktorého prednášku je možné v prípade záujmu vzhliadnuť na <http://dvaluch.web.cern.ch/dvaluch/seminar/presentation_visit_SK.pdf>.

„Skutočne moderné výskumné pracovicko“

Vývojové inžinierske pracovisko

Neskôr sa nás ujala ďalšia experimentálna fyzička zo Slovenska a previedla nás výskumným centrom LHCb, jedným z experimentov na obrom LHC urýchľovači – 27km dlhý a 80 až 160m hlboko pod zemou. Po množstve informácií a kratučkým dotykom s najväčšou fyzikálnou výskumnou organizáciou sveta sme mali čas ešte na prehliadku Ženevy – mesta drahých hodiniek, reformácie či najobľúbenejšieho autosalónu Európy.

Imitácia neprístupného urýchľovača LHC

Keďže bol pokročilejší čas, Ženevu sme prešli pomerne letmo. Je to 186 tisícové mesto na brehoch krásneho Ženevského jazera s úžasnou panorámou na najvyššie alpské štíty. Do histórie sa zapísalo najmä ako slobodomyselné mesto, preto sa práve sem uchýlil Ján Kalvín, významný reformátor kresťanskej viery. Centrum mesta je situované okolo výtoku rieky Rhôny zo Ženevského jazera a dôkazom toho ako mesto žije vodou je napríklad budova opery, ktorá je postavená nad vodnou hladinou. Pätinu plochy mesta tvorí zeleň, čo bolo evidentné hádam zovšadiaľ. Na miernom pahorku na ľavom brehu Rhôny je historické centrum, ktorému dominuje katedrála sv. Petra, odkiaľ kázal aj Kalvín v 16. storočí.

Výhľad z mostu Mont Blanc

Nočný pohľad na katedrálu sv. Petra

Pohľad výtok Rhony so slávnou fontánou Jet de Eau

Po noci v Annecy sme sa ráno začali presúvať domov, plánovanou dlhšou zastávkou bola návšteva hlavného mesta Bern. Iba 124 tisícové, ktorého jadro leží nápadito v oblúku rieky Aare. Hneď po príchode k centru upúta azda každého zdanlivo voľný výbeh niekoľkých medveďov popri rieke. Sú symbolom mesta čo vyplýva aj z názvu Bern, čo je starý germánsky výraz pre medveďa. Centrum pretína útulná promenáda Lauben, ktorá návštevníka privedie k známym hodinám Zytglogge ako aj k dominantnej gotickej katedrály z 15. storočia Münster. Za pár frankov sme sa vyštverali do veže katedrály odkiaľ je úžasný výhľad na jednoliate červené strechy Bernu. Nedlhý čas v Berne sa nám krátil a po rýchlom obede na lavičke v parku, vzhľadom na astronomické ceny v reštauráciách.

Medveď na nábreží rieky Aare – symbol Bernu