France & Euskadi trip – I.

Rok 2014 bol v Európe rokom skvelej vínnej révy a tak sme nebanovali, keď sme si vytýčili trasu na rok 2015 kráľovstvom tohto vznešeného moku – Francúzskom. Cieľom však paradoxne bolo baskické mesto San Sebastián, presnejšie jeho brehy objímajúci Atlantik.

V prvý deň sme mali v pláne stanovať na krásnom alpskom jazere Lago di garda. Už som ho raz navštívil, ale to množstvo prevažne Holanďanov som nečakal ani v najbujnejšom sne plnom tulipánov. V treťom kempe, boli však vedľa seba, sme nakoniec zakotvili na jednu noc a dokonca obďaleč jazera. Mali sme veľmi aktívny večer spojený s volejbalom, utužovaním nemecko-slovenských vzťahov či preliezania plotov…

Ráno sme vzhľadom na okolnosti museli skoro vyraziť, čakala nás dlhá cesta ku slávnemu, hoci najmenšiemu kniežactvu – Monaku. Talianska diaľnica nám nádherne plynula. Tak sme sa rozhodli nakúpiť pred prechodom do drahšieho Francúzska v meste San Remo. Skutočne príjemné kopcovité prímorské mestečko, známe najmä vďaka cyklistickej klasike Milano – San Remo. Odtiaľ mala byť naša ďalšia zastávka až Monako. Okolnosti nám však dopriali neuveriteľné množstvo súputníkov na cestách, a tak sme od hraničnej Ventimiglie šli asi 20 km asi tri hodiny.

Pošťastilo sa nám aspoň prekrásnymi azúrovými panorámami, či krásnymi pohľadmi na samotné Monako. nad ktorým čnejú terasovité Prímorské Alpy. Dosahujú tu výšok okolo 120 m.n.m.

Po nekonečnej ceste sme v Monaku dlho bez nálady neostali a to napriek podzemnému parkovisku s teplotou 44°C. Cena parkovania za pár centov, ale najmä skutočnosť, že sme konečne v Monaku nám však zlepšila náladu. Vyšli sme hneď popri prístavu a čakalo nás príjemné i keď rušné prostredie. Nanešťastie neskorí čas nám nedovoloval príliš sa tam udomácňovať. Prešli sme si však traťou slávneho preteku F1, nádvorím Grimaldiovskej pevnosti. S výhľadom na prístav, neďaleko kniežacieho paláca a obslúžení elegánom vo fraku sme sa obávali horibilnej sumy za kávu, ale za 2,60 asi skutočne stála. Podotknúť by bolo dobré, že sme napriek obavám nemali problém s angličtinou Francúzov v Monaku.

Samotné pobrežie je zmesou luxusu v podobe skvostou kotviacich v prístave a jednoduchých stánkov v štýle majálesu pri mori. Cesty sme poznávali zo sledovania pretekov F1, ktoré pretínajú ulice Monaka od roku 1950. Samotné kniežactvo je druhým najmenším štátom sveta, žije z bankovníctva, vďaka minimálnemu daňovému zaťaženiu je domovom mnohých boháčov zo sveta filmu, športu… Iba sedmina obyvateľov je rodených Monačanov, ktorí sú často bežní ľudia, žijúci z turizmu.

Kvôli časovej tiesni sme sa zdržali len asi dve hodinky a vybrali sa hľadať nocľah do kempov na Azúrovom pobreží. Čas nám nedovolil spoznať Nice viac ako spoza plotu na ceste nad mestom. Výhľad to bol však znamenitý. Po fototermíne popri benzínke sme zamierili k Saint Tropez. S ubytovaním to však bolo o mnoho ťažšie ako sme si mysleli. Voľnú parcelu nám Francúzi našli až v treťom kempe. To, že to bolo ďaleko od mora a neďaleko diaľnice nám o jedenástej večer bolo po tomto dlhočiznom dni jedno. Našťastie nás v ďalší deň čakal jedine presun do vedľajšieho kempu popri pobreží. Keďže nám v noci sľúbili, že nás na obed ubytujú, tak sme najprv šli navštíviť slávne žandárske mestečko Saint Tropez. Parkovali sme pred hotelom povedľa krásneho Bentley a neskôr sme zistili, že aj známeho Gendarmerie – kde Louis de Funes plánoval lapenie Fantomasa. Budova bola schátralá, práve pod rekonštrukciou.

Krátkou prechádzkou sme sa dostali k skutočne nádhernému pohľadu v prístave, plnom zaoceánskych jácht a plachetníc s vlajkami všemožných ostrovných daňových rajov – ideálne miesto na rannú kávičku. Tu sme prvýkrát zakopli o francúzsky jazykový retardér – ich známu jazykovú nezdatnosť. Prístavu dominuje však masívny maják a veľmi príjemná promenáda. Nasledovala návšteva Citadelle de Saint Tropez. Cestou sme objavili priamo v centre malú plážičku, tak sme okúsili azúrové vody narýchlo. V centre dominijú malé úzke uličky, ale postupne sa skvelý dojem strácal v nadmernej špine a otrasnom smrade. Vyvrcholilo to cestou na kopec k citadele otrasným neporiadkom a nemiestne drahým vstupným. Dojem bol teda veľmi rozporuplný.

Čakal nás však celý deň pri mori, kde sme sa veľmi rýchlo usídlili s loptami, uterákmi a osviežujúcimi pivkami. Naše medzinárodné konexie sme pri poobednom futbale na umelej tráve v kempe utužuli s budúcnosťou Ligue 1 prípadne Serie A. Po futbale nám chutila pláž dvojnásobne, ako aj naše kuchárske veľdiela vytvorené na platničke v umývarkach, keďže sme mali parcelu bez elektriny. Nuž vynašli sme sa!

Zvláštnou zhodou náhod sme sa zoznámili večer so slovenským párom v stredných rokoch. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie, najmä keď sa z muža vykľul ex-legionár, ktorý po niekoľkých pivách nešetril príbehmi a okolnosťami svojho pobytu v špeciálnej zložke francúzskej armády. Všetko to začalo našim skúmaním uteráka so zvláštnym zobrazením, z ktorého sa vykľul symbol légie. Aj napriek rozporuplnému dojmu z tohto stretnutia to bola mimoriadna skúsenosť.

Neskoro v noci sme sa ešte vybrali vyčistiť hlavy na pláž, kde sme si užili výhľad na nočné Saint Tropez. Dlhú noc sme si mohli dovoliť, keďže nás čakal ráno presun cez dvesto km do mesta pápežov zo 14. storočia – stredoveký Avignon.