France & Euskadi trip – II.

Je nádherné augustové ráno, my sa prebúdzame do ďalšieho slnečného dlhého dňa neďaleko azúrového žblnkajúceho stredozemného mora. Balenie stanového tábora máme už nacvičené a tak sa onedlho ocitáme mimo kempu. Deň začíname v Port Grimaud, idylického – najmä ráno tichučkého prístavu na „benátsky“ štýl. Znova si pochvaľujeme skoré turistické pochôdzky. Žiadny vzruch, žiadne problémy s parkovaním a ticho. Vďaka tradične veľmi zlým informačným tabulám sme sa neskôr dozvedeli, že je to skutočne rozsiahli prístav, plážami a množstvom krásnych uličiek. My sme však nechceli aj tak strácať čas, tešili sme sa totiž na Avignon. Typické provensálske mesto s mimoriadnou históriou.

Dvesto kilometrov nám ubehlo po skvelých diaľniciach ako voda a po miernych komplikáciách sme natrafili na Palais de Papes. Značenie tejto mimoriadne významnej pamiatky bolo ako inak zúfalo slabé. Našťastie sa nachádza v samom srdci mesta Avignon, ktoré je vďaka nej symbolom najväčšej krízy v histórii katolíckej cirkvi. Výsledkom obrovského vplyvu francúzskeho kráľa na cirkev začiatkom 14. storočia bolo tzv. Avignonské zajatie pápežov, ktoré trvalo od roku 1309 do 1376. Vďaka tejto epoche dejín sa však z absolútne nevýznamného mesta stalo mesto, ktorého centrum je od roku 1995 v zozname Unesco. To, že tam nespochybniteľne patrí sme si uvedomili hneď ako sme sa dostali z marazmu horúceho podzemného parkoviska priamo na úchvatné námestie Montée Jean XXII., ktoré sa ukrývalo pred slnkom obrovskými hradbami palácu s najvyššou vežou vo výške 47 metrov. Vstupné bolo znesiteľné, na rozdiel od tepla vonku, pred ktorým boli však chladné múry palácu úžasným spasiteľom. Prekvapila nás strohosť štrnásteho storočia, ale nie už rozloha. Azda hodinu sme strávili blúdením kde tu po sálach, kaplnkách a vežiach tejto výnimočnej stavby.

 

V Avignone mysleli očividne na množstvo turistov, ktorí navštevujú mesto kempingovým spôsobom. Nie všade máte možnosť pobudnúť na nábreží s výhľadom na centrum mesta v príjemnom kempe. Po takomto skvelom dni sme si nič viac, ako posedenie popri rieke Rhône sledujúc nemecké či švajčiarske výletné lode a popíjajúc hutné pivko, nemohli ani dopriať.

Cestou z Avignonu do ďalšieho noclažiska – horského miništátu Andora, sme mali na pláne dve zastávky. Jedným mesto Nimes, jedno z najnavštevovanejších miest regiónu Languedoc-Roussillon. Najmä pre svoje silné rímske historické pozadie, nachádza sa tu najzachovalejšie koloseum vo Francúzsku a zároveň piate najväčšie na svete. V meste cítiť silný španielsky vplyv, ľudia pijú sangriu, do kolosea chodia na býčie zápasy. Počasie nám nedoprialo si Nimes príliš užiť, napriek tomu zanechalo silný dojem.

Druhou zastávkou do Andory bolo nenápadné mestečko Paulhan, pre svet ničím výnimočné, ale pre Slovákov zato niečím výnimočné je. Nachádza sa tu socha bezpochyby najvýznamnejšieho Slováka 20. storočia – Milana Rastislava Štefánika, generál francúzskeho letectva. Vychutnali sme si maličký kúsok Slovenska na ďalekom západe, rituálne ho mierne upratali od lístia a pokračovali v ceste.

Po opustení diaľnice za Perpignanom, sme mali mierne šťastie v nešťastí. Ocitli sme sa v kolóne a boli sme nútený obchádzky, avšak v krásnych pahorkoch, vystrkujúcich sa vrcholkov Pyrenejí to malo skôr priaznivý efekt. Prešli sme aj raritnou španielskou enklávou Llívia vo francúzskych Pyrenejách. Po rýchlom prechode colnicou sme sa ocitli v mini kniežactve, ktoré sa pýši dátumom založenia z roku 1278, odkedy ho spoločne spravujú susedné Španielsko a Francúzsko. Väčšinu z 85 tisíc obyvateľov tvoria Katalánci a Španieli. Katalánsky vplyv sme cítili už pri nákupe neďaleko Perpignanu, kde boli katalánske vlajočky vystavené ako naše počas hokejových MS. Ubytovanie sme mali prekvapivo veľmi lacné, s krásnym výhľadom na hory a s veľmi milým privítaním, čoho sme sa dočkali vlastne všade v Andore.

Po krátkej návšteve Andory sme mali pred sebou ráno, v ktoré sme mali doraziť k prvotnému cieľu výletu. Do navigácie sme nastavili baskické mesto San Sebastián, ktoré objíma sýtomodrý nekonečný Atlantik.