France & Euskadi trip – III.

V poslednom diele cestopisu z nášho výletu Francúzskom a Baskickom 2015 začíname cestou z andorského kniežactva do cieľa tripu – takmer 200 tisícového baskického mesta San Sebastián, po baskicky Donostia. Pomyselným cieľom bolo vytýčené pre svoju polohu na brehoch ohromného Atlantického oceánu.

Vzhľadom nato, že nás čakali dve noci v San Sebastiáne, tak nás 450 km z andorského Pas de la Casa trápila o to menej. Spríjemnilo nám ju krásne počasie, nádherné úseky obrovitých Pyrenejí a najmä výborná cesta. San Sebastian na nás okamžite robilo skvelý dojem. Rozsiahla a bezchybná infraštruktúra, množstvo obchodných či výrobných spoločností či dokonalá čistota predznamenávala, čo sa nám potvrdilo neskôr – je to jednoducho skvelé mesto pre život! Pod obrovskou časťou centra mesta je vybudované rozsiahle podzemné parkovisko. Zdržali sme sa však zorientovaním sa v tomto obrovskom labyrinte a neskôr aj po rade od domáceho z hostelu aj odparkovaním do bezplatnej zóny neďaleko od centra. Pomohlo nám to však v spoznaní najzaujímavejších kútov. Bývanie na naše pomery bolo drahšie, avšak v samom centre neďaleko od nádherných parkov či zlatistých pláží.

Nočný život, ktorý je jedným zo symbolov celého Španielska, je na vysokej úrovni aj v Baskicku. Veľmi dobrý dojem sa v nás po noci opäť prehĺbil. Úžasná atmosféra na živom koncerte na lodi, ale aj úsmevné poučenie od veľmi serióznych policajtov sa nám vrylo do pamäte. Náš balkón nad typickou uzučkou uličkou plnou barov a množstvom mladých nám dokázal, že Španieli to vedia roztočiť doslova do rána. Zaujímavosťou je, že San Sebastian je navštevovaný najmä domácimi, keďže nepatrí medzi známe letoviská, našťastie!

Doobeda sa mesto dlho zobúdzalo, pred obedom sa zdalo akoby bolo osem hodín ráno. Na pláži to však bolo o to príjemnejšie. Nie je náhodou, že je to aj raj európskych sufrerov, podmienky nato sú tam znamenité. Údajne sú tam jedny z najväčších vĺn v Európe a keďže nie je nad osobnú skúsenosť, musím povedať, že to určite nepopieram. Všade prítomné cyklotrasy nám vnukli ideu požičať si bicykle a tak spoznať čo najviac kútov tohto krásneho mesta. Cenovo to bolo priaznivé a tak sme neváhali, a veľmi sme si to užili a pochvalovali.

Večer sme si posedeli na obrovských kamenných kockách tvoriace vlnolamový predvoj plážam. Zhodnotili sme, že San Sebastian si za necelé dva dni načisto získal našu priazeň a osobne ho dodnes považujem, za najlepšie mesto v akom som dosiaľ bol. Našťastie príliš sme smútiť nemuseli, ďalším bodom na pláne mal byť vinársky preslávený región Bordeaux. Mestečko Saint Emilión malo byť jedným z vrcholov nášho výletu.

Cestou do Bordeaux si nás Francúzi pohnevali nesmiernym množstvom mýtnych brán a náladu nám vôbec nezlepšilo ani mesto Bordeaux, kde sme plánovali obed. Na jednom z hlavných námestí Place Meynard sme okrem skutočne krásnej gotickej baziliky St. Michele veľa utešených elementov nevideli. Dojem kazil najmä zápach a veľký neporiadok, čo malo určite veľa spoločného aj z množstvom prisťahovalcov, ktorých prítomnosť bola kdekoľvek. Keďže nás lákal už preslávený akvitánsky vidiek, nezdržali sme sa a tak sme nevideli slávnu burzu s obrovským námestím Place de la Bourse či krásnu radnicu.

Dojem z Akvitánska sa nám po opustení Bordeaux obratom zlepšil. Slávny francúzsky vinársky vidiek a jeho jedinečný ráz nielenže nesklamal, ale napriek veľkým očakávaniam, nás ohromil. Idylické kamenné múriky, za ktorými v úhľadne upravených sadeniciach dozrieva réva, krásne oddeľujú uzučké cestičky vinúce sa akvitánskymi pahorkami. Na každom z pahorkov sa týči nejaké to Château, kde často malý farmári majú aj malú predajničku, prípadne pivničku, kde Vám radi urobia malú ochutnávku. My sme sa zastavili asi na troch takýchto farmách, pri vyfintenejších nebol problém s angličtinou, keďže boli evidentne pripravené na vínny turizmus. Zaujímavé boli, ale návštevy u starších ľudí, ktorí anglicky nevedeli ani yes, no, také rázovité Château s pôvodným majiteľom sa však postupne vytrácajú aj z Bordeaux.

Saint-Émilion, mestečko ktoré je pomenované po mníchovi Émilionovi, ktorý sa tu usadil v 8. storočí v pustovni vytesanej do skaly. Jeho nasledovníci tu obnovili následne pestovanie vinnej révy. Tak vzniklo jedinečné mestečko s všadeprítomnými maličkými vinohradmi uprostred kamenných duchovných monolitických stavieb. Dnes má niečo cez 2000 obyvateľov a pre nás to bolo po rušných dňoch vo veľkomestách priam vykúpenie. Čas akoby tu zastal, doslova. Po našom príchode na adresu ubytovania priamo v srdci mestečka sme sa horko-ťažko dovolali majiteľovi, ktorý poslal synovca z garáže, kde ako inak, predával chlapec víno a dal nám kľúč. Keďže to bolo vopred vyplatené, bol to jediný kontakt s niekým zodpovedným. Nikoho nikde. Našťastie však vínnych predajní bolo nemálo a tak sme strávili výnimočný deň na naozaj výnimočnom mieste.

V noci sme stretli skupinku mladých ľudí, ktorí hľadali nejakú zábavu, pomýlení Angličania, pomysleli sme si. Vstávanie bolo napriek nekrátkemu „ochutnávaniu“ a daždivému počasiu pomerne bezproblémové. Na mysli sme totiž mali aj dlhú cestu krížom celým južným Francúzskom. Cieľom bolo kempovať čo najbližšie nemeckým hraniciam aby následná cesta domov bola čo najkratšia. Upršaný deň nám však nedoprial návštevu Lyonu či cestu až do Álp a tak sme našli kemp v slávnom burgundskom hlavnom meste – Dijone. U nás mesto známe najmä horčici však rozhodne má viac čo ponúknuť ako len prílohu k párkom. Bývalé sídlo burgundských vojvodov – dnes radnica s obrovským radničným námestím je dominantou. Zaujímavosťou je, že v Dijone sa stretáva architektúra dávneho stredoveku, moderného francúzska ako i nemeckého 19. storočia. Dlhé pochôdzky sme však po 8 hodinách cesty neabsolvovali.

Z kempu sme sa za veselých okolností dostali bez platenia a tak sme v dobrej nálade vyrazili. Domov. Za nie dlho sme sa dostali do Nemecka, kde sme vzhľadom na augustovú nedeľu očakávali plné cesty. Splnilo sa to, tak sme unavený zastavili v bavorskom mestečku Memmingen na obed. Ďalšou zastávkou mali byť až Nové Zámky.

Okolnosti však nakoniec zariadili, že sa to síce splnilo, ale poslednou zastávkou ešte v ten deň neboli. Vo výbornej nálade sme sa rozhodli, že si výlet predĺžime malou zachádzkou v tentoraz taktiež rázovitej obci. Asi 6 km za Novými Zámkami sa nachádza obec Zemné, obľúbené miesto na rieke Váh. Tam sme našli akoby zázrakom ešte otvorenú prevádzku, priamo na pláži a tak zavŕšili náš skvelý trip 2015. Treba povedať, že sa prvý krát stalo, že sme sa nielenže nenáhlili domov, ale dokonca predĺžili výlet, čo asi samo najlepšie vypovedá o atmosfére.