Sicília 2014 – Prvý diel

Plán sme splnili, Sicíliu sme dobili! No na prekvapenie túžbu precestovať bájny apeninský polostrov sme neukojili, iba umocnili. Malým nakuknutím do nesmierneho kultúrneho či prírodného bohatstva Talianska sme všetci vryli do svojich sŕdc kúsok z tejto krajiny. Samozrejme nemalú zásluhu natom máme my sami, pretože sme si to naplno vychutnali a nepreležali tieto dni na plážach či nepresedeli pri znamenitých espresách. Pozývame Vás teda do Talianska priatelia!

V skorých ranných hodinách sme sa naložili a vyrazili. Našim prvým cieľom bolo múzeum Ferrari v Maranelle pri Modene, kde sme mali spať v kempe. Cesta nás viedla cez naše tradičné štartovné Komárno, maďarský Ráb (Győr), rakúske diaľnice k upršanému severnému Taliansku. Našťastie kým sme dorazili vyčasilo sa a mohli sme si dosýta užiť atmosféru hlavného mesta automobilového superšportu. Z každej reštaurácie, či iného obchodíka sršala atmosféra Ferrari. Na každom rohu ponúkajú zapožičanie si niektoré z klenotov Ferrari. Cena 60 eur za 10 minút sa nám študentom zdala privysoká. Šli sme teda rovno do múzea.

Vstup do sveta Ferrari, kde „predávajú sny“

Pre milovníkov koní pod kapotou sú zaiste slová zbytočné, môžeme len povedať, že určite odporúčame. Aj keď sme možno čakali o niečo viac vystavených áut, niektoré nám doslova vyrážali dych. Asi jediné pôsobilo negatívne a to na hrdej talianskej pôde nepochopiteľná sieň „amerického sna“, ktorá pôsobila nevkusne.

Ferrari 250 GTO – najdrahšie auto na svete. Pochopiteľne!Vystavené víťazné monoposty, zaujímavé najmä sledovať vývoj v čase

Po múzeu sme si šli pozrieť centrum Modeny, na ktorej okraji sme sa neskôr ubytovali v peknom trávnatom kempe. Modena je 180 tisícové priemyselné mesto s menším, ale veľmi zaujímavým centrom, ktorému tróni krásne námestie Piazza Grande s krásnou katedrálou San Geminiano.  V kempe sme ušetrili populárnym spôsobom nahlásenia 4 namiesto 5 osôb. Divím sa, že nato prišli, keďže nás bolo počuť… Zahrali sme si aj futbal s malými chlapcami z Milána.

Druhý deň nášho výletu nás čakala slávna Florencia, ktorá bola ani nie dve hodiny cestou z Modeny, takže o desiatej doobeda sme si už vychutnávali skvelý výhľad s ešte lepšou kávou blízko Piazza Michelangelo. Námestie, ktoré je známe dokonalým výhľadom na Florenciu s jeho mnohými mostami cez rieku Arno uprostred kopcov Apenín.

Florencia z námestia Piazza Michelangelo

Keďže som Florenciu popísal detailnejšie už v minuloročnom článku, nechám za seba hovoriť nášho fotografa Richarda, ktorý sa veru mal čo obracať. Vyšlapali sme si aj schody na vrchol veže katedrály Santa Maria del Fiore, navštívili sme prenádherné Baptisterium San Giovanni s azda najkrajšou bránou renesancie – Bránou do raja. V budove boli krstení šľachtickí potomkovia, najvýznamnejším asi Dante Alighieri, jeden z mnohých slávnych rodákov. Hovorí sa totiž, že najviac géniov na narodilo v Toskánsku, a pri menách ako Michelangelo, Da Vinci, Donatello, Botticelli, Vespucci, Machiavelli či Galilei sa asi niet čo čudovať.  Určite odporúčame nákupy v galantériách so skutočne výbornými tovarmi, ale zmrzlinu na námestiach nekupujte, 10 euro zmrazilo úsmev nášmu priateľovi Ľubkovi nadlho.

Veža Santa Maria del Fiore

Pohľad zhora na tretiu najväčšiu kupolu na svete

Piazza del Signore – posiata umeleckými dielami ako máloktoré svetové múzeum

Po návšteve Florencie sme prešli zhruba 25km k nášmu ubytovaniu, ktoré nám v prekrásnom vinárskom regióne Chianti padlo po ruchu Florencie mimoriadne vhod. Mali sme k dispozícii krásny apartmán s obrovským dvorom končiacim vinohradom.

Posedenie pri bazéniku so znamenitým Sauvignonom

Región Chianti, vinárske srdce Toskánska

Po večeri v štýle In vino veritas, sme sa ráno pomerne sviežo pustili ďalej na cestu, smer Siena. Rovnako ako Florencia, celé centrum mesta je v zozname UNESCO, čo však v Taliansku nie je nič výnimočné. Siena je 55 tisícové mesto ležiace v kopcoch Apenín je celé ohraničené obrovským systémom hradieb a mimoriadne kopcovitý profil mesta ho robia skutočne výnimočným. Známe je aj historickými dostihmi, ktoré sa konajú na hlavnom námestí mesta Piazza del Campo.

Jedna z mnohých bazilík v Siene

Oválne námestie Piazza del Camp a radnica mesta

Rozprávková katedrála San Giovanni v centre Sieni

Po návšteve mesta môžeme povedať, že pre jej jedinečnú atmosféru v nás zanechala väčší dojem ako slávna Florencia. Tento deň však iba začínal a nás čakalo ešte jedno mesto, dá sa kľudne povedať, že mesto všetkým miest – Rím.  Cestou sme sa zastavili na typickom talianskom lide pri tyrhenskom mori. Podvečer nás už vítal región Lazio predmestiami Ríma. Doprava do tých okamihov bola úplne bezproblémová a v Ríme sa to nezhoršilo.

Šoférovanie povedľa podobných monumentov bolo naozaj zážitkom

Hotel pri vlakovej stanici bol vyhovujúci, najmä systém parkovania na uliciach Ríma. Odpoveďou bežných ľudí na podobné povinnosti bolo väčšinou, kašli nato – toto je Taliansko! Po celých 11 dní sme nevideli jedinú policajnú hliadku terorizujúcu bežných ľudí ako to poznáme z nášho policajného štátu a doprava aj napriek tomu bola plynulá a bezpečná. Večer sme si užili dosýta, veď ďalší deň nás nečakala ani minúta v aute, keďže sme mali byť v Ríme dve noci. Tu by som rád ukončil prvý diel nášho cestopisu s pozvaním na pokračovanie, ktoré zverejníme onedlho.